Vo veku nedožitých 78 rokov zomrel 25. augusta v Bratislave medzinárodne uznávaný slovenský historik a teoretik výtvarných umení, vysokoškolský pedagóg ĽUDOVÍT PETRÁNSKY, bývalý rektor Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave a dekan Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity (dnešnej Fakulty architektúry a dizajnu– FAD STU). Patril medzi najvýraznejšie osobnosti kultúrneho života na Slovensku v oblasti odbornej reflexie slovenského výtvarného umenia.
Bol kurátorom či spoluorganizátorom mnohých výstav a podujatí. Rešpekt si získal aj ako autor rozsiahlych profilových monografií a knižných publikácií, v ostatných rokoch napríklad o Vincentovi Hložníkovi či Ferdinandovi Hložníkovi. Z iniciatívy nášho redaktora Dušan Mikolaja sa stal stálym spolupracovníkom Literárneho týždenníka, pre náš časopis písal erudované príspevky, ktoré dokladajú, že najvýznamnejší slovenskí výtvarní tvorcovia patria k európskej špičke,
a LT podporil aj ako darca v rámci finančnej zbierky na jeho záchranu.***
Ľudovít Petránsky sa narodil 22. novembra 1943 v Brezne. Vysokoškolské štúdiá absolvoval naKatedre dejín umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Študoval aj na univerzite v Heidelbergu (1969). Pôsobil na VŠVU v Bratislave (1970 až1990) – najskôr ako vedúci Katedry úžitkového umenia a tvarovania priemyselných výrobkov, neskôr ako vedúci Katedry teoretických predmetov, ako prorektor (od roku 1985) a na čele celej školy ako rektor (1989). Nastúpil na Fakultu architektúry STU (dnes FAD STU) v Bratislave (1990) ako profesor dejín, teórie a metodológie dizajnu, pôsobil ako prodekan pre styk s verejnosťou a doktorandské štúdium (1997 – 2006) a zároveň ako predseda Slovenskej odborovej komisie pre dizajn. Patril medzi hlavných iniciátorov vzniku Ústavu dizajnu na FASTU a bol jeho vedúcim (2003 až2006). V rokoch 2006 až2010 ho zvolili za dekana Fakulty architektúry STU v Bratislave.
***
Umeleckohistorická a teoretická práca Ľudovíta Petránskeho sa zameriavala na niekoľko okruhov, pritom charakteristickou črtou bolo obdobie od polovice 19. storočia až po súčasnosť. „Otec vždy zdôrazňoval kontinuitu slovenského výtvarného umenia a jeho začlenenia do európskeho kontextu. Slovenské umenie môže byť právom hrdé na svoje výsledky, ale nikdy sa nesmie nadraďovať,“ povedal pre TASR syn popredného slovenského kulturológa Ľudovít Petránsky mladší, ktorý pokračuje v jeho diele.
Profesor Petránsky je autorom mnohých publikácií, odborných článkov i vysokoškolských učebníc. „S publikovaním začal už v šesťdesiatych rokoch v Kultúrnom živote, keď si vytvoril a precizoval svoj štýl písania,“ uviedol Ľ. Petránsky ml., a poukázal nato, že„tento štýl je zrozumiteľný aj pre širší okruh čitateľov, ale nikdy nestrácal atribúty odbornosti a dbanie na presnosť umenovednej terminológie“. Mal svoje výtvarné „lásky“, Vincenta Hložníka, Ferdinanda Hložníka, Zoltána Palugyaya, Jozefa Kollára aOdreja Zimku, kuktorým sa aj knižne vracal.
Medzinárodne uznávaný odborník na slovenskú výtvarnú modernu profesor Ľ. Petránsky získal za svoju činnosť viacero ocenení a prezident republiky mu udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj na Slovensku (2004).
***
Slovenská kultúrna verejnosť v profesorovi Ľudovítovi Petránskom stráca jedinečného vzdelanca, ktorý sa mimoriadne zaslúžil o sprístupňovanie hodnôt nášho výtvarného umenia s osobitným dôrazom na slovenské moderné výtvarné umenie, a to nielen v domácom slovenskom či bývalom česko-slovenskom, ale aj v európskom a svetovom kontexte.
Rodine, blízkym a kolegom v mene redakcie Literárneho týždenníka i vedenia Spolku slovenských spisovateľov vyjadrujeme hlbokú úprimnú sústrasť.
Redakcia
(Zdroj: www.fa.stuba.sk, 26. 8. 2021)