Zomrel jeden zo zakladateľov slovenskej štátnosti: Za MILANOM FTÁČNIKOM (* 30. 10. 1956 – 14. 5. 2021)

Zomrel jeden zo zakladateľov slovenskej štátnosti: Za MILANOM FTÁČNIKOM (* 30. 10. 1956 – 14. 5. 2021)

Bývalý politik, posla­nec Slovenskej národ­nej rady (SNR) a Národnej ra­dy Slovenskej republi­ky (NR SR), bývalý mi­nister školstva a pri­mátor Bratislavy, vy­sokoškolský učiteľ MI­LAN FTÁČNIK zomrel 14. mája 2021 vo veku 64 rokov. Pamiatku zosnu­lého si pripomenuli aj poslanci NRSR minútou ticha. V svojom príhovo­re podpredseda snemovne Juraj Blanár (Smer SD) osobitne vyzdvihol aj jeho prínos v oblasti sloven­skej štátnosti. „Zomrel pre Slovensko veľmi význam­ný človek, bývalý člen Predsedníctva Slovenskej ná­rodnej rady, spoluzakladateľ našej štátnosti, posla­nec NR SR, minister školstva a rovnako primátor hlavného mesta Bratislavy. SR by mu mala byť vďač­ná za jeho profesijný život, ktorý venoval v prospech rozvoja SR. Bol to skvelý a múdry človek, ktorého si chceme aj takto uctiť a zachovať v pamäti. Česť je­ho pamiatke.“ uviedol J. Blanár.

 

Slávnostný akt podpísania Ústavy Slovenskej republiky 3. 9. 1992 v  Rytierskej sále Bratislavského hradu. Zľava Milan Ftáčnik a predseda SNR Ivan Gašparovič. Foto: Vladimír Benko

***

Milan Ftáčnik, doc. RNDr., CSc., sa naro­dil 30. októbra 1956 v Bratislave. Študoval na Prí­rodovedeckej fakulte Univerzity Komenské­ho (UK) v Bratislave v odbore teoretická ky­bernetika (1976– 1980), štúdium ukončil na no­vovzniknutej Matematicko-fyzikálnej fakul­te (MFF) UK s Cenou ministra školstva. Bol inter­ným ašpirantom na Katedre teoretickej kyberneti­ky MFF UK (1980 – 1986). Vedecky či pedagogic­ky pôsobil na MFF UK na Katedre teoretickej ky­bernetiky, Katedre počítačovej grafiky a pracova­nia obrazu a Katedre aplikovanej informatiky Fa­kulty matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) UK v Bratislave, zastával post vedúceho kated­ry (2003 – 2006). Pôsobil aj ako vedúci riešiteľ vo výskumných grantoch, zameraných na spraco­vanie obrazovej informácie a vytváranie virtuálnych trojrozmerných modelov miest. Bol spoluautor vysokoškolskej učebnice Umelá inteligencia a au­tor viacerých odborných publikácií.

Od roku 1990 bol činný vo verejnopolitickom živote, aktívne sa zúčastnil na transformácii Ko­munistickej strany Slovenska (KSS), ktorej bol členom (od 1980), na Stranu demokratickej ľavi­ce (SDĽ), pôsobil aj ako jej podpredseda.

Ako poslanec SNR (za SDĽ) hlasoval za Dek­laráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky dňa 17. júla 1992, ktorou SNR deklarovala národnoštát­nu suverenitu SR. Hlasoval aj za prijatie Ústavy Slo­venskej republiky 1. septembra 1992, ktorá vytvo­rila právny rámec pre vznik samostatnej slovenskej republiky 1. 1. 1993. Bol aj pri podpise Ústavy SR, na slávnostnom akte niesol štátnu pečať SR.

Bol poslancom SNR (za SDĽ) a členom jej pred­sedníctva (SNR, 1990– 1992), následne poslan­com NR SR (1993 – 1998). Bol ministrom škol­stva(1998 – 2002). Neskôr vystúpil zo SDĽ a za­ložil stranu Sociálnodemokratická alternatí­va (SDA, 2002), ktorej bol predsedom až do jej in­tegrácie so stranou Smer-SD (2005). V komunálnych voľbách ho zvolili za poslanca Mestského zastupi­teľstva hlavného mesta SR Bratislavy (2002 a potom aj 2006; pracoval v komisii pre mládež, vzdelanie a šport a v komisii sociálnych vecí a zdravotníctva), v regionálnych voľbách za poslanca zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja (BSK; 2005, ako aj 2009; pracoval v komisii školstva a kultú­ry). Bol starostom mestskej časti Bratislava-Petržal­ka (2006 – 2010). Ako nezávislý kandidát (s podporou strany Smer-SD) sa v komunálnych voľbách stal pri­mátorom Bratislavy (2010 – 2014). Pracoval na Ka­tedre aplikovanej informatiky FMFI UK (od 2014).

Bol predsedom Slovenskej informatickej spoloč­nosti a členom Rady vlády SR pre digitalizáciu ve­rejnej správy (od2015) a členom Rady vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitál­ny trh. Pôsobil ako predseda Rady pre smartriešenia a inovácie (od2019), ktorá je koordinačnou platfor­mou Smart cities klubu a Slovak smart city klastra.

Bol aj dobrým šachistom, jeho brat Ľubomír Ftáčnik bol juniorským majstrom Európy vša­chu a druhý brat Ján je počítačový expert.

Bol ženatý s manželkou Zlaticou.

Rodinným príslušníkom a priateľom Milana Ftáčnika vyjadrujeme hlbokú úprimnú sústrasť.

Redakcia

 

* Zdroje: www.teraz.sk/slovensko/zomrel-jeden-zo-zakladatelov-slovenskej/548866-clanok.html; www.teraz.sk/vsetko-o-deklaracii/sr-menny-prehlad-hlasovania-poslancov/146258-clanok.html

* Zdroj nekrológu: Redakcia: Zomrel jeden zo zakladateľov slovenskej štátnosti: Za MILANOM FTÁČNIKOM. In: Literárny týždenník, roč. XXXIV, č. 21 – 22 (9. 6. 2021), s, 15