Štefan Boleslav Roman (* 17. 4. 1921 Veľký Ruskov – † 23. 3. 1988 Toronto v USA, pochovaný je v Unionville v Kanade), podnikateľ, politik a organizátor slovenského života v zahraničí, zakladateľ Svetového kongresu Slovákov (1970), ktorému predsedal do svojej smrti, sa narodil vo východoslovenskej obci Veľký Ruskov rodičom Jurajovi a Helene, rod. Kosturovej. Na Slovensku skončil základnú školu, štúdium na poľnohospodárskej škole prerušil a v roku 1937 odišiel ako 16-ročný so svojim starším bratom Jurajom do Kanady. Pracoval na farme v Port Perry a pokračoval v štúdiu. Stal sa členom Kanadskej Slovenskej ligy a začas aj redaktorom mesačníka Slovenský hlas. V čase 2. svetovej vojny bol vojakom kanadskej armády (1941 – 1942), po prepustení (zo zdravotných dôvodov) začal pracovať v priemyselnom kombináte automobilky General Motors v Oshawe. Od roku 1945 začal podnikať so spoločnosťou Concord Mining Syndicate v banskom priemysle. Začiatkom 50. rokov kúpil pri Elliot Lake v štáte Ontário pozemok, na ktorom sa našiel urán. Následne založil spoločnosť Denison Mines Ltd., ktorej bol výkonným riaditeľom a predsedom správnej rady, a ktorá vlastnila najväčšie uránové bane na svete, vďaka tomu získal prezývku ,uránový kráľ‘. Založil aj farmu, ktorá v pestovaní holsteinského rožného dobytka získala medzinárodný ohlas, podnikal s naftou, plynom, uhlím a cementom a vybudoval ďalšie priemyselné a finančné spoločnosti. Právnym poradcom Štefana B. Romana bol neskorší prezident USA R. Nixon. Z chudobného východoslovenského chlapca sa stal najvplyvnejšou osobnosťou kanadského priemyslu, vytvoril „impozantný komplex banícko-priemyselných akciových spoločností, ktorých kapitálová hodnota sa v polovici 60. rokov odhadovala na 70 miliárd dolárov“ (Literárny almanach Slováka v Amerike, 1967). Roku 1978 ho zaradili medzi desiatich najúspešnejších kanadských podnikateľov. Mal sedem detí, zomrel nečakane v Toronte na infarkt.
Napriek tomu, že od mladosti žil v Kanade, nikdy nezabudol na svoj slovenský pôvod a po celý život podporoval boj Slovákov za slobodu a štátnu samostatnosť. Vedel, že účinná národná a politická práca potrebuje pevné existenčné základy. Po svojich podnikateľských úspechoch sa stal mecenášom slovenskej exilovej literatúry, kultúry a vedy. Podporoval slovenských emigrantov najmä z katolíckych kruhov. Vyrástol v gréckokatolíckom náboženskom prostredí a svoju vieru si zachoval a rozvíjal aj v Kanade. V roku 1968 sa významne pričinil o obnovenie slovenskej gréckokatolíckej cirkvi, duchovný a hmotný zmysel jeho celoživotnej práce najvýraznejšie symbolizuje monumentálna Katedrála Premenenia Pána, ktorú dal postaviť na svojom pozemku v Unionville podľa vzoru gréckokatolíckeho kostola v rodnom Veľkom Ruskove a ktorú v septembri 1984 posvätil pápež Ján Pavol II. V roku 1984 predstavil slovenskú otázku svetu. Vyvrcholením jeho národoveckých aktivít bolo založenie Svetového kongresu Slovákov v New Yorku (1970), v ktorom až do svojej predčasnej smrti zastával funkciu predsedu (1970 – 1988). Vo svojom administratívnom centre na King Street West v Toronte sa obklopil významnými predstaviteľmi slovenskej exilovej literatúry, kultúry a vedy. Bol predsedom Kanadskej rady ľudového umenia, Združenia etnickej tlače, početných spoločností, spolkov a korporácií. Veľké zásluhy si získal popularizáciou cyrilometodského duchovného odkazu. V roku 1 100. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu (1963) inicioval v Toronte medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili vplyvné cirkevné a svetské osobnosti. Konferencia a oslavy pokračovali v Európe a vyvrcholili založením Slovenského ústavu sv. Cyrila a sv. Metoda v Ríme, o ktorého vybudovanie sa osobne zaslúžil. Zúčastnil sa ako jediný kanadský laický pozorovateľ na Druhom vatikánskom koncile. V tom istom roku (1963) bol vo Vatikáne vyznamenaný Radom veliteľa rytierov sv. Gregora Veľkého. Bol aj nositeľom ďalších významných vyznamenaní, ocenení a čestných doktorátov. Duchovný a hmotný zmysel jeho celoživotnej práce najvýraznejšie symbolizuje monumentálna Katedrála Premenenia Pána, ktorú dal postaviť na svojom pozemku v Unionville podľa vzoru gréckokatolíckeho kostola v rodnom Veľkom Ruskove. Spoločne s Eugenom Löblom napísal knihu The Responsible Society (New York, 1977), ktorá vyšla v slovenčine pod názvom Zodpovedná spoločnosť (Toronto, 1983).
Dostal viacero vyznamenaní: pápežské vyznamenanie Rad veliteľa rytierov svätého Gregora Veľkého, v Kanade Vyznamenanie kanadskej vlády – Rad Kanady a čestné doktoráty troch kanadských univerzít, v Nemecku Cenu Karola IV. Slovenské vyznamenania dostal až posmrtne: predsedníctvo SNR mu udelilo Slovenskú národnú cenu in memoriam (1990), prezident Slovenskej republiky Michal Kováč mu udelil najvyššie štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam (1995). V bratislavskej Petržalke je po ňom pomenovaná ulica, v Trebišove námestie.
Zdroje:
- Štefan Boleslav Roman. In: Osobnosti.sk [online]. [Citované 21. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
- Štefan Boleslav Roman. In: Wikipédia: Slobodná encyklopédia [online]. [Citované 21. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
- Štefan Roman – ruskovský rodák, zakladateľ Svetového kongresu Slovákov. In: Nový Ruskov [online]. 30. 11. 1999. [Citované 30. 3. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
- FEKETE, Daniel: Rodáci Š. B. Roman. In: Tvoj Trebišov [online]. 2. 3. 2015. [Citované 30. 3. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.