Kráľ slovenského básnického slova Štefan Moravčík sa 22. decembra minulého roka dožil 70. narodenín – pri tomto významnom životnom jubileu sa s ním zhovára nový šéfredaktor poverený vedením Literárneho týždenníka Štefan Cifra a výnimočné dimenzie jeho tvorby približuje literárny vedec Vincent Šabík. Prvú stranu Literárneho týždenníka 3 – 4/2014 výtvarne dopĺňa kresba známeho slovenského grafika akad. maliara Emila Sedláka Námesačná.
Žijeme Obdobie demokracie, tolerancie a humanity alebo je to iba náš sen? – odpovede i otázky, ktoré si kladie autorka, nájdete v eseji vysokoškolskej pedagogičky Anny Klimekovej.
Chcete poznať pravdu o tom, kto je ruský oligarcha M. B. Chodorovský?, ako zasiahla –pozitívne i negatívne – osobnosť A. Šarona do dejín Blízkeho východu? alebo O horúcej „ukrajinskej zime“? Prečítajte si exkluzívne zahraničné komentáre Ľudovíta Števka a Františka Škvrndu.
Vírusy v inkubačnom čase – tak vidí pôsobenie elektronických médií v novej rubrike Zaostrené na elektronické médiá Pavol Dinka, ktorý spolupracuje s redakciou Literárneho týždenníka najmä pri zostavovaní zahraničných a domácich komentárov, ako aj recenzií o hudobnom, divadelnom, filmovom či výtvarnom umení.
Aké sú riziká umenia vo vzťahu k politickej moci? V recenzii divadelnej hry SND s názvom Leni sa známa slovenská publicistka Gabriela Rothmayerová zamýšľa nielen nad režijným stvárnením osudu mimoriadne talentovanej nemeckej filmovej režisérky Heleny Riefenstahlovej, ktorá „zaplatila“ za svoje očarenie Adolfom Hitlerom, ale aj nad dnešnými rizikami spojenectva umelcov s mocou.
Ambície mladých organistov, atmosféru a výsledky 41. ročníka prehliadky ich umenia približuje muzikologička Etela Čárska v recenzii s názvom Organ zažiaril radosťou.
V rubrike Kaleidoskop sa dozviete, že štyri filmy režiséra Štefana Uhra vychádzajú na DVD vo Francúzsku a že o diele architekta, národného umelca Dušana Jurkoviča, autora Štefánikovej mohyly, usporiadali v Skalici medzinárodnú konferenciu.
Navždy nás opustila Slovenka Anna Ištvánová – jej život, pôsobenie vo viacerých samosprávach Slovákov v Maďarsku i v mesačníku Čabän pripomína nekrológ.
Zápas o slovenskú teritoriálnu autochtónnosť – je pokračovanie rubriky Názory – Diskutujeme o histórii Slovenska, Slovákov a o slovenčine, v ktorej známy slovenský jazykovedec Ábel Kráľ upozorňuje na zneužívanie názvu Veľká Morava v zahmlievaní územnej kontinuity slovenského etnika siahajúcej na teritóriá niekdajšieho Slovenska, Moravy a Panónie, ako aj na to, že centrá moci boli vo veľkomoravskom období práve na území dnešného Slovenska – najmä na Devíne, i v Bratislave, a v starobylej Nitre, a nie na území susednej Moravy, teda dnešnej ČR, čo vyhovuje najmä koncepciám zahmlievajúcim slovenskú teritoriálnu autochtónnosť.
Cibri si jazyk! – vyzýva druhý príspevok novej rubriky Slovenčina, na slovíčko, z pozostalosti Ruženy Jamrichovej, rod. Vančovej, v ktorom sa autorka zamýšľa nad dodnes pokračujúcim úpadkom spisovnej slovenčiny v médiách i hovorovej reči.
Kto sú to Básnici z Ochtinej? Dozviete sa v reportáži básnika Jaroslava Rezníka v úvodnej časti časopisu LiteraTÚRA, v ktorej autor približuje genius loci tejto kultúrnohistoricky starobylej gemerskej obce s tradíciami baníctva, známej aj starými nástennými maľbami v miestnom Kostole sv. Mikuláša, pôsobením viacerých slovenských národných buditeľov, ako Jonáš Bubenka, Ladislav Bartholomides či Daniel Lichardus, ako aj prírodnou jedinečnosťou – Ochtinskou ľadovou jaskyňou.
„Ešte nie je ani marec, a prichádza jedna smutná správa za druhou, zomierajú priatelia – slovenskí spisovatelia, vzácni ľudia...“ – vo veku 86 rokov nás opustil Andrej Chudoba, zomrel Vojtech Haring a Štefan Balák „nám odišiel tíško, zaspal...“, ktorého ostatnú knihu Sedempočetníci recenzuje Milan Čechvala.
Anotácia uvádza novinku z Vydavateľstva SSS Vladimír Nabokov: Pamäť, prehovor.
Vyšla najstaršia slovenská kniha – je názov príspevku Miloša Kovačku, v ktorom píše o vydaní Bardejovského katechizmu z roku 1851.
V bloku Čítanie prináša časopis prózu Petra Holku Tunel, prozaickú sentenciu Kolobeh času z pera Pavla Tomašoviča, tajomníka trnavskej pobočky SSS, ktorý sa dožíva okrúhlych 50. narodenín, básne Petra Mišáka Stanice z rovnomennej zbierky, čo práve vychádza v o VSSS, a verše René Kaminského Chvíľky, ktorému takisto práve vychádza knižka 8 min. k Slnku vo VSSS.
Na kvalite postupne naberá aj rubrika Recenzie zostavená Alexandrom Halvoníkom, ktorá prináša hodnotenia prekladovej literatúry – E. Kästner: Emil a detektívi (recenzent M. Ferko) a H. G. Wells: Vojna svetov (rec. M. Kenda), a pôvodných knižných diel – K. Kubičková a kol.: Po stopách architekta L. E. Hudeca (rec. A. Hykisch), M. Jurík: Harlekýn (rec. A. Halvoník), J. Šimulčíková: Cestovanie časom (rec. E. Farkašová).
V rubrike LiTERÁRIUM nechýbajú aforizmy – nedávno zosnulého Vojtecha Haringa, ako aj Milana Kupeckého, Ľuda Majera a Milana Kendu, a ako novinka pribudol Aforizmus (dvoj)týždňa, tento raz z pera Jozefa Billyho.
Ohlasy zaznamenáva i nová rubrika Literárneho týždenníka s názvom Fórum kultúrnej verejnosti, ktorá prináša príspevky čitateľov: Olivera Šabíka Ešte niečo k Literárnemu týždenníku, Domu a Domovu slovenských spisovateľov, Valentína Forgáča Relácia, ktorá ma uráža, a Blažeja Petrusa Zneužívanie predvolebných prieskumov.
Druhé tohtoročné dvojčíslo Literárneho týždenníka rozvíja novinky v obsahovej i grafickej úprave v úsilí vytvoriť z časopisu atraktívne médium s exkluzívnymi materiálmi. Literárny týždenník je tu pre vás – prispejte k jeho čítanosti.