Dobroslav Chrobák (* 16. 1. 1907 Hybe – † 16. 5. 1951 Bratislava, pochovaný je v Hybe)

Dobroslav Chrobák (* 16. 1. 1907 Hybe – † 16. 5. 1951 Bratislava, pochovaný je v Hybe)

Dobroslav Chrobák (* 16. 1. 1907 Hybe, okr. Ružomberok – † 16. 5. 1951 Bratislava, pochovaný je v Hybe), Ing., slovenský prozaik, literárny, výtvarný a divadelný kritik, esejista, publicista, elektrotechnický inžinier, vysokoškolský pedagóg a rozhlasový pracovník, popredný predstaviteľ slovenskej lyrizovanej prózy, sa narodil v rodine krajčíra Ondreja Chrobáka (* 5. 8. 1871 – † 26. 11. 1935), a Márie, rod. Čániovej (* 1876 – † 1959), ako druhé zo štyroch detí, z nich brat Vladimír (1909 – † 1984) bol stavebný inžinier, architekt, autor vysokoškolských učebníc. Jeho otec O. Chrobáka bol nielen krajčírom, ale aj osvetovým pracovníkom, autodidaktom, v Hybe založil konzum, knižnicu a čitateľský spolok, viedol obecnú knižnicu, rozširoval slovenské knihy a časopisy, pod vplyvom priateľstva s A. Škarvanom a D. Makovickým mal slovanofilskú a rusofilskú orientáciu, zbieral nárečové slová, ľudové piesne, uverejňoval príspevky v Slovenských pohľadoch, Národných novinách, Slovenských novinách (Horňanského), Národnom hlásniku, Vlasti a svete a prekladal najmä z ruštiny, nemčiny i z maďarčiny poéziu, poviedky a krátke scénky. Dobroslav Chrobák bol ženatý,  jeho manželka bola Herta Chrobáková, rod. Zálišová, mali spolu syna. D. Chrobák po skončení štúdií žil a pôsobil v Bratislave, kde aj zomrel po neúspešnej operácii rakovinového nádoru na mozgu v mladom veku 44 rokov; truhlu s jeho pozostatkami previezli a pochovali ho v jeho rodnej obci Hybe. Používal pseudonymy: D. Ch. Žuk, Ing. D. Ch.

 

Dom v Hybe, v ktorom vyrastal Dobroslav Chrobák

Štúdiá a vzdelanie

Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci Hybe (1913 – 1918). Študoval na gymnáziách v Rožňave (1918 – 1919) a v Liptovskom Mikuláši (1919 – 1922), na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave (1922 – 1926). Absolvoval elektrotechnický a strojnícky odbor na Českom vysokom učení technickom v Prahe (1926 – 1934), kde získal titul Ing. (1934).

 

Pamätná izba Dobroslava Chrobáka v Hybe

Pôsobenie

Po návrate do Bratislavy pracoval po celý život v rozhlase: ako referent Rádiojournálu (1934 – 1938), vedúci techniky (1938 – 1945), vedúci krátkovlnného vysielania (1945 – 1947) a oblastný riaditeľ Čs. rozhlasu na Slovensku (1947 – 1951), súčasne (od 1943) prednášal vysokofrekvenčnú elektrotechniku a elektroakustiku, externe viedol Ústav vysokofrekvenčnej elektrotechniky na Slovenskej vysokej škole technickej. Bol členom KSČ (od roku 1946). Počas bratislavských štúdií pôsobil v študentskom a kultúrnom hnutí, bol podpredsedom stredoškolskej komisie Zväzu slovenského študentstva (1924), redaktorom časopisu Madé prúdy, bol prvý redaktor mesačníka Slovenské smery umelecké a kritické (1933 – 1934).

Literárna tvorba a publikačná činnosť

Bol významným reprezentantom naturizovanej prózy, literárnym, výtvarným a divadelným kritikom a publicistom. Už ako študent písal poviedky, bol kronikárom obce, zberateľom prísloví,  porekadiel, literárnym vzorom preňho bol ruský prozaik Fjodor Michajlovič Dostojevský. Časopisecky debutoval už ako 17-ročný v Studentskom časopise poviedkou Les (1924), ďalšie poviedky uverejňoval v časopisoch Elán, Mladé prúdy, Národné noviny, Mladé Slovensko, Nový rod, Slovenské pohľady, Politika, Slovenské smery, Slovenský rozhlas, Svojeť a i. V Liptovskom Mikuláši sa zoznámil s neskorším literárnym kritikom Milanom Pišútom, s básnikom Andrejom Plávkom a literárnym vedcom Rudom Brtáňom.

 

Podpis Dobroslava Chrobáka v knihe Drak sa vracia (1944)

 

Počas štúdií naňho podnetne pôsobilo aj literárne prostredie mnohých mladých spisovateľov a výtvarníkov študujúcich a literárne aktívnych v Prahe. Stretával sa s Jánom Kostrom, Kolomanom Sokolom, Mikulášom Galandom, Jánom Smrekom, Emilom Boleslavom Lukáčom, Alexandrom Matuškom či Lacom Novomeským. Už v čase publikovania v časopisoch sa usiloval o prekonanie tradičných postupov opisného realizmu. Toto programové smerovanie sa v jeho podaní prejavilo najmä netradičným stvárnením tradičnej témy. Do typického prostredia slovenskej realistickej prózy vnášal prvky mystiky a fantazijnosti. Ako naznačuje už názov jeho debutovej poviedky Les, zdrojom stvárnenia je preňho najmä tajomná príroda, jej fantastika, mýtickosť. V jeho mestských prózach z tohto obdobia sa zasa objavujú zreteľné črty expresionizmu. V ranných prózach vyjadril modernistickú túžbu experimentovať, hľadať nové výrazové možnosti prózy.

Knižne debutoval zbierkou noviel Kamarát Jašek (1937), ktorá obsahuje osem rôznorodých poviedok a noviel spojených stálou prítomosťou prvkov ozvláštňovania reality, a to jednak príklonom k naturizmu, ako aj k zdrojom expresionizmu či vitalizmu. Zbierka obsahuje typické ukážky naturizovanej prózy so všetkými znakmi vitalizmu, rustikálnosti, expresionizmu a sociálnych znakov dedinskej i mestskej tematiky. Odporom k mestu a príklonom k dedine v nej rozvinul základné myšlienky slovenského naturizmu. V naturistických a vitalisticky orientovaných poviedkach sa postavy stávajú súčasťou tajomného, mýtického, rozprávkového sveta prírody a podiehajú neovládateľným silám prírody v sebe. V expresionisticky ladených poviedkach a novelách k tomuto všeobsiahlemu súladu človeka a sveta nedochádza, keďže mestský  život autor nepociťuje ako autentický. Práve toto videnie mu však umožnilo vytvoriť situácie príznačné pre moderného človeka v modernom svete. Kladné prijatie jeho knižného debutu však Kamarát Jašek prekrylo vystúpenie J. Felixa (1938), ktorý mu vyčítal priveľkú závislosť na cudzích vzoroch, najmä francúzskych regionalistov  (J. Gonio) a severskej moderny (K. Hamsun), a vyvolalo polemiku o plagiátorstve. D. Chrobák sa voči nemu bránil aj publicisticky, cudzie podnety však využíval aj naďalej – na vyjadrenie vlastného nezameniteľného pohľadu –, čo potvrdil v románovej novele Drak sa vracia (1943) s podtitulom Rozprávka, ktorá sa stala základným dielom slovenskej lyrizovanej prózy. Kniha, ktorú ocenila aj literárna kritika ako jeden z typických prejavov slovenskej naturistickej prózy, prestavuje – ako celá jeho tvorba – hlboké ponor do ľudskej duše, vyrozprávaný bohatou a pritom jednoduchou, umelecky prenikavou rečou, ktorá v čitateľovi vytvára pocit rozprávkového ovzdušia okolo jej hrdinov. V rozprávkovom príbehu o hľadaní „stratenej cti, lásky a dôvery ľudí“ je hrnčiar Martin lepiš Madlušovie, prezývaný Drak, po vykonaní hrdinského skutku napokon znova prijatý do dedinského spoločenstva, ktoré hrá v tomto texte príznačne dvojakú úlohu: je schopné predsudkov a nespravodlivých obvinení, zároveň je však jediným priestorom pre plnohodnotný život jednotlivca. Na Drakovom hľadaní cesty k ľuďom tak Chrobák vyzdvihol základné hodnoty života. Po vydaní tohto diela sa napriek pozitívnym ohlasom literárne odmlčal.

Ilustrácia Vincenta Hložníka v knihe
Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia (1944)

 

Venoval sa publicistike, literárnej kritike, biografistike i edičnej činnosti, v ktorej sa prejavil ako encyklopedicky rozhľadený znalec literatúry a umenie. Analyzoval tvorbu slovenských spisovateľov (B. S. Timrava, S. H. Vajanský, J. Záborský, Ľ. Podjavorinská), uverejňoval úvahy o umení, referáty o výtvarníkoch a výstavách (C. Majerník, J. Mudroch, a najmä K. Sokol), literárne a divadelné recenzie a kritiky, fejtóny a i. Okrem toho spolupracoval na Bujnákovom Slovenskom náučnom slovníku (1930 – 1932), so Štefanom Letzom vydal Slovenský literárny almanach (1931) a spracoval biograficko-literárnu príručku Rukoväť dejín slovenskej literatúry (1932), ktorá dlho plnila funkciu slovníka slovenskej literatúry. Ako editor pripravil na vydanie práce J. M. Hurbana a J. Záborského, vydal aj niekoľko odborných publikácií. Jeho súborné dielo vyšlo v súbornom 2. zväzkovom vydaní Drak sa vracia a iné prózy (1956) a Cesta za umením (1957). Prekladal z ruštiny (I. S. Turgenev: Šľachtické hniezdo, 1934). Posmrtne vyšiel výber z jeho prozaickej tvorby pod názvom Prózy (1975). Jeho dielo Drak sa vracia zaznamenalo úspech aj vo filmovom spracovaní (1967, režisér Eduard  Grečner).

Chrobákov prínos do slovenskej literatúry a osobitne do lyrizovanej prózy bol najmä v schopnosti vykresliť atmosféru dediny, svojrázny psychický svet ľudí, obklopených drsnou prírodou, ktorá ich aj osobitným spôsobom formovala.

 

DIELA

Próza

  • Kamarát Jašek. 1. vyd. Praha – Bratislava: L. Mazáč, 1937. 213 s. Edícia: Slovenská tvorba.
  • Drak sa vracia: Rozprávka. [Obálka a tri kresby: Vincent Hložník; edíciu vedie Ján Smrek]. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Elánu, 1943. 176 s. Edícia:  Komorná knižnica, 8 zv.
  • Drak sa vracia a iné prózy. [súborné dielo I]. 1. vyd. Bratislava: Slovenský  spisovateľ, 1956. 432 s.

Literárna veda, umenoveda

  • Rukoväť dejín slovenskej literatúry. [edíciu vedie Ján Smrek]. 1. vyd. Praha: Nakladateľ Leopold Mazáč, 1932. 268 s. Edícia: Osvetová knižnica, 1 zv.
  • Cesta za umením: Články, kritiky, recenzie. [súborné dielo II]. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1957. 336 s.

Odborná literatúra

  • Slovenský náučný slovník I – III.: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch. [Zostavil Pavel Bujnák; Autori: Janko Borodáč (oblasť: Slovenské národné divadlo), Ján Eisner (archeológia), Dobroslav Chrobák (moderná literatúra), Imrich Karvaš (peňažníctvo), Martin Uher (zoológia a botanika), Václav Vážný (slovenský jazyk) a i.]. 1. vyd. Praha: Nákladom a iniciatívou LITEVNY, literárneho a vedeckého nakladateľstva Vojtecha Tilkovského v Prahe,1930 –1932. 380 s.

EDITORSKÁ ČINNOSŤ

  • Slovenský literárny almanach. (Zostavili Štefan Letz a Dobroslav Chrobák). 1. vyd. Praha: Litevna, 1931. 310 s.

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

  • CHROBÁK, Dobroslav. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 182.
  • CHROBÁK, Dobroslav. In: MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. 1. vyd. [v Kaligrame]. Kaligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. ISBN 80-7149-801-7, 239 – 241.
  • CHROBÁK, Dobroslav. In: Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). II. zväzok. E – J. Martin: Matica slovenská, 1987, s. 476, 477.
  • CHROBÁK, Ondrej. In: Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). II. zväzok. E – J. Martin: Matica slovenská, 1987, s. 477.

Obrazové dokumenty

  • Dobroslav Chrobák (1907 – 1951). [Úvod a scenár Mária Hagarová] 1. vyd. Martin: Matica Slovenská, 1987. 9 s. [súbor 26 pohľadníc]  Edícia Metodika a Propagácia. Séria Fotosúbory.

Filmové dokumenty

  • Dobroslav Chrobák. Medailón. Dokumentárny film o Dobroslavovi Chrobákovi. 100 + 1 osobností Slovenska. [O D. Chrobákovi hovorí prof. Dr. Pišút, Ján Smrek, Ján Gonda, Herta Chrobáková – manželka, JUDr. Štefan Teren, Radovan Lukavský.]. Slovenská televízia, 1997.

Internetové zdroje

  • Dobroslav Chrobák. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované 14. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • REMIAŠOVÁ, M.: Dobroslav Chrobák. In: Osobnosti.sk [online]. [Citované 14. 2. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.