Divadelný ústav Bratislava a Slovenský filmový ústav pripravili retrospektívnu výstavu o hercovi IVANOVI MISTRÍKOVI, legende slovenského divadelného a filmového herectva, ktorý by sa tento rok dožil okrúhlych 80. narodenín. Vernisáž výstavy Dve balady o Ivanovi M. sa uskutoční v stredu 18. novembra 2015 o 18.00 hod. v Dvorane novej budovy SND – Galérii foyeru Opery a Baletu SND v Bratislave.
Výstava bude sprístupnená každý deň hodinu pred predstavením až do 31. januára 2016.
Výstavu Dve balady o Ivanovi M. pripravil Divadelný ústav. Kurátorkou výstavy je Katarína Kunová, spolupracovníkmi zo Slovenského filmového ústavu sú Eva Bosáková, Michal Maršálek, Jana Stradiotová, Renáta Šmatláková. Grafické riešenie výstavy realizovala Viera Burešová.
Výstava podľa slov kurátorky Kataríny Kunovej z Oddelenia divadelnej dokumentácie informatiky a digitalizácie Divadelného ústavu prezentuje Ivana Mistríka ako predstaviteľa slovenského hereckého prototypu chlapčenskej subtílnosti, krehkosti a autenticity, bez ktorého si dnes už nevieme predstaviť históriu slovenského divadelníctva ani minulosť či súčasnosť rozhlasu, filmu a televízie. Ivan Mistrík hral počas svojej hereckej kariéry v 120 divadelných hrách, v 41 celovečerných filmoch, vo viac ako 220 televíznych inscenáciách a v 23 televíznych reláciách. Stvárnil množstvo nezabudnuteľných postáv a výrazne ovplyvnil slovenské herectvo.
IVAN MISTRÍK sa narodil 15. októbra 1935 v Bratislave. Už v detstve v Rozhlasovej hereckej družine vytvoril desiatky chlapčenských postáv. Hereckú kariéru začínal v Dedinskom divadle v Bratislave. Neskôr pôsobil v činohre Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene a na doskách divadla Nová scéna. V rokoch 1966 až 1982 bol členom činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. V divadle debutoval v roku 1947 v inscenácii Pogodinovho Kremeľského orloja. Na javisku vystupoval napríklad ako knieža Myškin v inscenácii Tovstonogovovej dramatizácie Dostojevského románu Idiot. Zahral si tiež Trofimova v Čechovovom Višňovom sade a Viktora Žiaranského v Maríne Havranovej od Ivana Stodolu. V O´Neillovej hre Miliónový Marco stvárnil Marca Pola a o rok neskôr bol Leščom v Gorkého hre Poslední.
Svoje prvé filmové skúsenosti Ivan Mistrík získal vo veselohre Ondreja Jariabka Kozie mlieko. Herecké majstrovstvo zanechal v snímkach Štyridsaťštyri (1957), Romeo, Julie a tma (1959), Kapitán Dabač (1959), Vyšší princíp (1960) či Smrť sa volá Engelchen (1960). Režisér Martin Hollý ho obsadil do divácky obľúbených filmov Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971). V roku 1977 sa stal zaslúžilým umelcom. O štyri roky neskôr mu udelili Cenu Andreja Bagara.
Z najznámejších televíznych inscenácií s Ivanom Mistríkom treba spomenúť Dobrodružstvo pri obžinkoch (1968), Baladu o siedmich obesených (1968), Portrét Doriana Graya (1969) či Višňový sad (1979). Tragika, ktorú mal Mistrík v tvári, napokon 8. júna 1982 predčasne prerušila hercov život.