Chcete poznať historické pozadie ukrajinských udalostí? Prečítajte si rozhovor v najnovšom čísle Literárneho týždenníka 7 – 8/2014 s diplomatom Pavlom Hamžíkom Päť rokov svedkom vývoja udalostí na Ukrajine: Ukrajina – korene najzávažnejšej geopolitickej udalosti (zhovára sa A- Halvoník).
Na tému Civilizačné zmeny, intolerancia, občianstvo – kde leží naša bieda v integrujúcej sa Európe? sa zamýšľa vysokoškolská pedagogička A. Klimeková.
V Kaleidoskope sa dočítate o tom, že Cenu Fra Angelica dostali aj členovia SSS A. Hykisch a R. Marsina, M. Kučera prezentoval svoju najnovšiu knihu Slováci a Chorváti, Slovenská divadelná scéna v Indii zožala úspech a že udelili Prekladateľské ocenenie R. Hamadovi.
Resuscitácia ekonomík EÚ na stole – píše ekonomický odborník J. Husár. Publicista F. Škvrnda v komentári Kde sa skončí ukrajinská kríza? dopĺňa rozhovor čísla o hodnotenie vývoja najaktuálnejších udalostí u nášho suseda.
P. Dinka v rubrike Zaostrené na elektronické médiá pod názvom „Navoňaná zdochlina“ odpovedá na otázku, kto v skutočnosti platí za reklamu v elektronických médiách i na manipulačné spôsoby v našich médiách. R. Michelko v domácom komentári Ako sa vyrába prezident? analyzuje niektoré aspekty kandidátov na prezidenta z hľadiska ich väzby na politické prostredia či tzv. nezávislosti a M. Klenko v komentári Fašiangová maškaráda odokrýva a motívy dnešnej opozície pri jej úsilí vrátiť do hry kauzu emisie vo vzťahu k súčasnému premiérovi a vláde.
Chcete vedieť viac o tom, že Taras Ševčenko bol aj vynikajúcim výtvarníkom? Prečítajte si príspevok pedagóga a odborníka na slovensko-ukrajinské a ukrajinsko-slovenské vzťahy M. Romana.
Hodnotenia najnovších slovenských umeleckých operných, divadelných a rozhlasových diel prinášajú recenzie T. Ursínyová: Aktuálna Bohéma v opere SND, J. Rezník: Na okraj inscenácie hry J. Mokoša Jánošík a A. Sláviková: Rozhlasové čítanie z knihy R. Kalného.
Historik F. Vrábel v príspevku Komu patrí Devín? (II.) uzatvára otázku zbúrania miléniovej sochy na Devíne svedectvom historických dokumentov a v závere odpovedá aj na otázku v názve príspevku. S. Mathé v článku Š. Osuský – spoluzakladateľ ČSR a Spojených národov pripomína osud a pôsobenie jedinečného slovenského politika, spolutvorcu Clevelandskej dohody z 22. októbra 1915 deklarujúcej princípy ČSR ako federatívneho zväzku českého a slovenského národa, ktorú za českú stranu podpísal a, žiaľ, po vzniku ČSR nedodržal aj T. G. Masaryk.
V rozhovore Trvalé úsilie o pravdivosť L. Švihran hovorí o svojich začiatkoch, celoživotnej práci a tvorbe publicistu a spisovateľa literatúry faktu. Básnik a maliar M. Bartoš v rozhovore Endemit pretváraný záťažou sa vyznáva zo svojho vzťahu k prírode, vede a, samozrejme, k poézii a výtvarnému umeniu.
Rubrika Servis blahoželá marcovým jubilantom spomedzi členov SSS, informuje o novoprijatých členoch SSS a prináša smutnú správu o úmrtí člena SSS, spisovateľa a vysokoškolského pedagóga P. Pavlusa. Krátkymi správami rubrika informuje o prezentácii knihy Proglas, ktorú zostavil S. Lekoski, spisovateľ pochádzajúci z Macedónska a natrvalo žijúci na Slovensku, zborníka o 800-ročných vzťahoch Slovákov a Chorvátov a prináša správu o ocenení spisovateľky S. Očenášovej-Štrbovej.
Zasadalo Predstavenstvo SSS – na vážnu tému uplatnenia predkupného práva je informácia, ktorá v skratke rekapituluje, ako sa vyvíja situácia okolo budovy SSS po tom, čo AOSS ponúkla svoj 50 %-ný podiel v budove na odpredaj terajšiemu nájomcovi celej budovy firme Arthur DS, s. r. o., ktorý sa ním stal de facto na 35 rokov na základe nevýhodnej zmluvy podpísanej P. Janíkom, bývalým tajomníkom v mene SSS, a I. Hocholom, predsedom AOSS. V správe sa uvádza, že SSS si na základe schválenia Predstavenstva SSS uplatnil predkupné právo, za predpokladu že podmienky úveru nijako nepoškodia SSS a budú garantovať obnovu spisovateľských funkcií budovy, vrátane trvalého sídla SSS, Vydavateľstva SSS, redakcií Literárny týždenník a Dotyky i existencie Klubu slovenských spisovateľov a kníhkupectva slovenskej pôvodnej a prekladovej tvorby.
V rubrike Servis je uverejnené aj Poďakovanie Nitrianskemu biskupstvu z pera Š. Cifru, šéfredaktora povereného vedením Literárneho týždenníka, za morálnu i materiálnu podporu časopisu. Príspevky Cena J. M. Hurbana a Súťaž Matičná esej – Odkaz A. Hlinku dnešku informujú o príležitostiach pre spisovateľov.
V rubrike Recenzie z prekladovej tvorby hodnotí preklad knihy P. Clodela Päť veľkých ód od nášho básnika a prekladateľa J. Švantnera literárny vedec, kritik a prekladateľ V. Šabík. Knihu J. Voznesenskej Kasandrina cesta recenzuje M. Drastich.
Zachráňme Ľuboška! je názov prózy A. Blahu.
Známy slovenský básnik Š. Moravčík uverejňuje v čísle Nové básne a E. Holečka verše poľným generálom, v cirkuse a ďalšie básne.
V rubrike Recenzie z pôvodnej tvorby hodnotí knihu básnika a prozaika M. Bielika Kaleidoskopis: Záplava (ne)skutočnosti A. Halvoník, prózu spisovateľky U. Kovalyk Krasojazdkyňa A. Jurčová a knihu slovenskej vojvodinskej poetky V. Benkovej Perličky minulosti literárna vedkyňa a kritička E. Farkašová.
Knihu českého politológia a publicistu P. Žantovského Česká politika a média po roce 1989 recenzuje A. Hykisch. V. Apfel hodnotí knihu P. Dvořáka Piata kniha o Bratislave a Š. Packa zase knihu autorskej dvojice P. Vrlíka a P. Mišáka Rozprávky spod slovanskej lipy.
Anotácie predstavujú nové knihy: čestného predsedu SSS, významného slovenského spisovateľa, majstra prozaického pera P. Jaroša Vikomt sa vracia z flámu a talentovaného básnika a prozaika I. Koleniča Morálne pohodlie.
Tradičné LiTERÁRIUM prináša aforizmy J. Bilyho, T. Turnera, M. Lechana, D. Wagnerovej, P. Gossányiho, Aforizmus (dvojtýždňa) od J. Bilyho a dve karikatúry Ľ. Kotrhu.
Nechýba ani rubrika Fórum kultúrnej verejnosti, v ktorej Ing. arch. Oliver Šabík upozorňuje v príspevku Nebyť Rastislava, nebolo by Cyrila a Metoda! na nedocenený a zabúdaný význam staroslovenského panovníka Rastislava, pozývateľa sv. Cyrila a Metoda na naše územie, a osud diel Ľ. Cvengrošovej – Rastislavovej sochy, ktorú navrhuje umiestniť na hradný kopec hradu Devín, rovnako ako jej dielo Ojče naš/Otče náš s textom v hlaholike, a pýta sa aj na osud jej diela Vývoj písma na 3-kmeni, ktoré autorka inštalovala ešte v roku 1975 do vstupnej haly na prízemí Domu spisovateľov na Laurinskej ul. 2, skadiaľ pred pár rokmi zmizlo. B. Petrus odhaľuje tento raz sofistikované manipulácie agentúr s výskumami verejnej mienky v prezidentskej kampani – na vyjadreniach samotného výskumníka v programe STV.
Chcete vedieť, kde sa nachádza zmiznuté dielo Ľ. Cvengrošovej? Prečítate najnovšie číslo Literárneho týždenníka, ktoré je plné aj iných dôležitých a zaujímavých – exkluzívnych – informácií.
Literárny týždenník 7 – 8/2013 takisto informuje, že redakcia pripravuje rozhovor s Jiřím Grygarom s názvom Seriál prekvapení sa nekončí.
Š. C.