4. január – Svetový Braillov deň

04.01.2017 04:01

Svetový Braillov deň sa pripomína od roku 2001. Vyhlásila ho Svetová slepecká únia (WBU) – na deň narodenia tvorcu slepeckého písma Louisa Brailla (* 1. 1. 1809).

Francúzsky tvorca celosvetovo uznaného slepeckého písma Louis Braille (* 4. január 1809, Coupvray, Francúzsko – † 6. január 1852, Paríž) bol francúzsky učiteľ hudby a hudobník. Oslepol vo veku 3 rokov nešťastnou náhodou. Desaťročného ho prijali do Ústavu slepcov v Paríži a ako nadaný žiak tam aj od svojich dvadsiatich rokov učil.

Myšlienkou systému písma pre slepých sa začal zaoberať už ako 12-ročný. Zaujalo ho existujúce dvanásťbodové písmo Charlesa Barbiera, dôstojníka francúzskej armády. Naučil sa ho a zistil, že písmo má viac vážnych nedostatkov: potrebovalo veľa miesta, nemalo znaky pre rozdeľovacie znamienka, nedalo sa použiť na notopis, ťažko sa pamätalo, čítalo a písalo, pre svoju sonografickú skladbu bolo použiteľné len pre osoby s dokonalou znalosťou francúzskeho jazyka – preto v tejto podobe bolo pre nevidiacich nepraktické a neperspektívne.

Braille začal s písmom experimentovať a so skupinou chovancov ústavu sa usiloval o jeho zlepšenie. Keď Ch. Barbier odmietol spoluprácu na reforme svojho písma, Braille, takmer 16-ročný, na jeho základe koncom roku 1824, zostavil nové písmo, ktoré väčšmi vyhovovalo potrebám nevidiacich.

Prvý návrh Braillovho písma vyšiel tlačou v roku 1829 ako 32-stranová brožúra pod názvom Spôsob písania slov, nôt a chrámového spevu pomocou bodov pre používanie slepcami, pre ktorých ho vytvoril Louis Braille, korepetítor kráľovského ústavu pre mladých slepcov. V brožúre Braille uvádza abecedu, ktorá sa skladá z 9 skupín po 10 znakoch a 6 dodatkových znakov.

V roku 1835 vydáva Braille brožúru, kde už pridáva aj dnešnú interpunkciu a základy súčasného notopisu. Zásluhou Dr. Pigniera sa začalo Braillovo písmo používať v Národnom ústave v roku 1830.

Ako prvá kniha vytlačená týmto písmom vyšli v roku 1837 trojzväzkové Dejiny Francúzska.

Braille napísal aj učebnicu aritmetiky (1838) a neskôr položil aj základy aj slepeckého notopisu (ako učiteľ hudby a hudobník).

Z Francúzska začalo Braillovo písmo prenikať až po roku 1850. V Dánsku a vo Švédsku ho zaviedli v roku 1860, v Anglicku má zásluhu na jeho rozšírení oslepnutý lekár dr. Armitage v roku 1870. V roku 1873 bolo toto písmo zavedené na Hradčanský ústav v Prahe prostredníctvom Nemcov. Českú adaptáciu Braillovej abecedy, ktorá sa doteraz používa, vytvoril učiteľ Malý z pražského Klárovho ústavu. V Uhorsku písmo zaviedli až roku 1893 a prvé slovenské učebnice, tlačené Braillovou abecedou vyšli až za 1. ČSR, po roku 1923.

Zdroje:

  • Louis Braille – životopis. In: Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska [online]. [Citované 4. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • História Braillovho písma. In: Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska [online]. [Citované 4. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Slovenská Braillova abeceda. In: Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska [online]. [Citované 4. 1. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.