Navždy nás opustil RUDOLF BELAN, editor, bývalý politik a riaditeľ vydavateľstva Smena, stály prispievateľ do Literárneho týždenníka: Charizmatický človek, ktorý sa zaslúžil o podporu pôvodnej slovenskej literatúry

Navždy nás opustil RUDOLF BELAN, editor, bývalý politik a riaditeľ vydavateľstva Smena, stály prispievateľ do Literárneho týždenníka: Charizmatický človek, ktorý sa zaslúžil o podporu pôvodnej slovenskej literatúry

V  piatok 7. októbra 2022 v  predvečer svojich 85 narodenín nás navždy opustil JUDr. RUDOLF BELAN (* 8. októbra 1937 Trávnica – † 7. októbra 2022 Bratislava), editor, redaktor, publicista, autor historicko-spomienkovej literatúry a  vydavateľ, bývalý politik, mládežnícky funkcionár, pôvodným povolaním učiteľ, charizmatický človek so  žičlivým srdcom, schopnosťou počúvať a  s  láskou k  slovenskej literatúre a  kultúre, ktorej zasvätil svoj život. O úmrtí Rudolfa Bela informovali verejnosť jeho manželka Soňa Belanová i čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov Jaroslav Rezník st. Posledná rozlúčka s R. Belanom bola v stredu 12. októbra 2022 o 14.00 hod. v bratislavskom Krematóriu.

 

Rudolf Belan (* 8. októbra 1937 Trávnica – † 7. októbra 2022 Bratislava) sa narodil v juhoslovenskej obci Trávnica neďaleko Podhájskej. Pochádza z jedenástich detí. Ako sa uvádza na obálke jednej z jeho kníh: „Po Viedenskej arbitráži mu okupačná moc zmenila štátnu príslušnosť a stal sa občanom horthyovského Maďarska. Po oslobodení bola jeho rodná obec prinavrátená Slovensku ako súčasť územia, na ktorom bola obnovená suverenita ČSR – stal sa opäť česko-slovenským občanom.“ Aj vnímanie obdobia okupácie južného Slovenska upevnilo jeho slovenskú identitu a dlhodobý záujem o podporu slovenskej pôvodnej literárnej tvorby a kultúry. Pôsobil ako dlhoročný riaditeľ vydavateľstva Smena v Bratislave, ktoré svojou edičnou politikou výrazne zasiahlo do vývinu mladej slovenskej literatúry, najmä poézie, prózy i SciFi literatúry v šesťdesiatych, sedemdesiatych i osemdesiatych rokoch minulého storočia. (Čítať VIAC...)

 

***

Rudo, ako mu hovorili priatelia, bol charizmatický človek, so žičlivým srdcom a ozajstným záujmom o život a tvorbu slovenských autorov pôvodnej tvorby, ako aj o všetko, čo prospievalo slovenskej literatúre, kultúre. Vážil som si ho, poznal som ho a mal som ho rád – už v časoch, keď učil v Komjaticiach, bol priateľom môjho otca a bol aj mojím krstným otcom. Rudo bol neúnavným iniciátorom edičných počinov, bol aj stálym a prispievateľom Literárneho týždenníka a do ostatných chvíľ života aj jeho verným čitateľom.

Rodine, manželke, deťom a vnúčatám vyjadrujeme v mene redakcie Literárneho týždenníka i vedenia Spolku slovenských spisovateľov hlbokú úprimnú sústrasť.

Nech mu je slovenská zem ľahká. Česť jeho pamiatke!

ŠTEFAN CIFRA