Matúš Jankola (* 2. 7. 1872 Budapešť – † 5. 5. 1916 Bridgeport, Connecticut, USA)

Matúš Jankola (* 2. 7. 1872 Budapešť – † 5. 5. 1916 Bridgeport, Connecticut, USA)

Reverend Matúš Jankola, slovenský rímskokatolícky kňaz, náboženský spisovateľ, dramatik, publicista, redaktor, vydavateľ, popredný krajanský národný činiteľ a organizátor spolkového života amerických Slovákov, sa norodil 2. 7. 1872 v Budapešti. (Iné meno: Machabejský.) Jeho rodičia pochádzali z Trstenej na Orave, ešte pred jeho narodením sa však presťahovali do Budapešti (1870), kde jeho otec pracoval ako prístavný robotník. Tam navštevoval ľudovú školu, na gymnáziu študoval v Bardejove. Keď mal štrnásť rokov, zomrel mu otec. V štúdiách mohol pokračovať len vďaka podpore svojho uja, františkána I. Medveckého. Po maturite (1889) začal študovať teológiu u františkánov v Hlohovci, potom v Kremnici. Rozhodol sa pre kňazské povolanie, no pre národnostný útlak musel seminár opustiť. Cez reverenda Štefana Furdeka, ktorý pochádzal, rovnako ako jeho rodičia, z Trstenej na Orave, sa dostal do Ameriky (1893), kam odišiel aj so svojou sestrou a s dvoma bratmi. V USA  vstúpil do Seminára Panny Márie v meste Baltimor v štáte Maryland (1894), ale choroba ho prinútila štúdium prerušiť. Keď sa zotavil, dokončil štúdiá v Seminári sv. Bonaventuru v meste Allegheny v štáte Pennsylvania (PA). Po vysviacke za kňaza 13. januára 1895 v Scrantone (PA) ho ustanovili za farára vznikajúcej slovenskej Farnosti sv. Jána Krstiteľa v meste Pittston (PA), zároveň spravoval aj farnosť v meste Wilkes Barre (PA). Potom ho preložil do Farnosti sv. Jozefa v meste Hazleton (PA, 1902) a napokon do novozaloženej Farnosti sv. Cyrila a Metoda v meste Bridgeport v štáte Connecticut (1907), kde pôsobil najdlhšie a kde predčasne zomrel, 5. mája 1916, vo veku necelých 44 rokov.

Po príchode do USA sa veľmi rýchlo zorientoval v potrebách Slovákov v Amerike a viac ráz vycestoval naspäť na Slovensko, kde sa usiloval presvedčiť kňazov a seminaristov, aby odišli  pôsobiť medzi svojich krajanov do USA, či už ako kňazi, učitelia, alebo rehoľníci. Bol presvedčený, že bez slovenských škôl sa v priebehu jednej generácie zo slovenskej mládeže stanú amerikanizovaní Američania a zo slovenských kostolov sa stanú kostoly americké. Pozorne sledoval, ako fungujú školy iných národností a zistil, že len s pomocou mníšok – učiteliek sa dá zabezpečiť žiaduca náboženská i národná výchova slovenských detí. Bol neobyčajne aktívnym a horlivým duchovným pastierom. Postupne postavil štyri slovenské kostoly (Pittston, Hazleton, Wilkes Barre, Bridgeport), dve slovenské školy (Hazleton a Bridgeport), faru a haly. Vo farnostiach zakladal slovenské náboženské spolky, ako Spolok sv. ruženca, Bratstvo sv. Škapuliara, Apoštolát modlitby či Spolok Najsvätejšieho Mena Ježiš, ale aj spevokoly, divadelné krúžky a večerné a nedeľné školy pre dospelých.

Starostlivo pozoroval a s utrpením vnímal aj život Slovákov v Rakúsko-Uhorsku, ich utláčanie a asimiláciu v Uhorsku vládnucou maďarskou väčšinou a verejne sa proti tomu staval. Tak s Heerakliusom Porubským 14. 7. 1901 odniesli – ako slovenskí kňazi z Ameriky – do Ríma Memorandum pre Svätú stolicu o krivdách páchaných na slovenských katolíkoch zo strany uhorskej vlády a jej neposlušných maďarských biskupov, ktoré pripravil František Richard Osvald. Neskôr s Antonom Filkornom podpísal  kábelogram pápežovi Piovi X. s prosbou, aby preskúmal a rozsúdil záležitosť Andreja Hlinku (1908).

Všestranne podporoval americko-slovenské katolícke spolky a organizácie. Bol dlhoročným vedúcim funcionárom a predsedom Prvej slovenskej katolíckej ženskej jednoty, vydavateľ a kratší čas aj redaktorom jej tlačového orgánu Jednota (1910). Bol zakladateľ Spol­ku sv. Antona, združujúceho slovenských katolíckych kňazov v USA. So Štefanom Furdekom založili Národný fond (1899), ktorý sústreďoval prostriedky amerických Slovákov na podporu politických, kultúrnych a sociálnych potrieb slovenského ľudu v starej vlasti, keďže situácia sa na Slovensku neustále zhoršovala a maďarizácia paralyzovala celú krajinu. Všetky krajanské noviny začali uverejňovať výzvy, do fondu začali postupne prispievať najprv zástupcovia novín a predstavitelia spolkov a neskôr aj čitatelia novín a členovia spolkov. Národný slovenský spolok, prvá celokrajanská organizácia, ktorá vznikla už v roku 1890 z inicatívy Petra Rovnianka, na svojom zasadaní rozhodol, že každý člen prispeje jeden cent mesačne, čo celkovo predstavovalo sumu približne 12 000 dolárov ročne. Dňa 17. októbra 1905 spoluzakladal v New Yorku Ústredný slovenský národný výbor (1905) s podobným cieľom – podporovať národné hnutie na Slovensku, ktorého predsedom sa stal Š. Furdek. Založil aj osobitný fond, tzv. Pokladnicu sv. Antona, ktorý slúžil na podporu rehoľného života v Amerike, ako aj na podporu štúdia slovenskej mládeže v USA.

Jeho najvýznamnejším činom bolo založenie prvej slovenskej ženskej rehole – Kongregácie sestier sv. Cyrila a Metoda (cyriliek) v USA, s cieľom vychovávať slovenskú mládež v osadných školách v kresťanskom a národnom duchu. Prostredníctvom biskupa Hobana ešte s tromi slovenskými kňazmi – s reverendom Andrejom Pavčom, reverendom Jozefom Murgašom a reverendom Alexandrom Dianiškom – predložil v r.1909 Piovi X. žiadosť o založenie novej Kongregácie sestier sv. Cyrila a Metoda na americkej pôde. Vatikánska Kongregácia pre rehole v Ríme schválila ich žiadosť 26. júna 1909. V r. 1910 napísal do Kalendára Jednota článok Za Boha a národ, kde vyzval vychovať slovenské rehoľníčky, lebo tie zachránia vieru i národ. Pre túto myšlienku získal ďalších slovenských kňazov i americkú cirkevnú vrchnosť. Hľadajúc sestričky oslovil kňazov v USA, aby vo svojich farnostiach vyzývali slovenských veriacich, aby sa starali o rehoľné povolania a išli do Pánovej vinice. Obrátil aj na okolité v Amerike v tom čase  pôsobiace rehole, či by mu nemohli poskytnúť tri – štyri slovenské alebo české sestričky, ktoré by sa starali o ďalšie povolania. Písal na Slovensko, Moravu, no všetko bez žiaduceho výsledku. Nakoniec sa mu  prihlásili tri dievčatá, ktoré mali záujem ísť touto cestou. Jedna z nich bola Mária Mihalíková z Hazletonu [PA], neskôr sa k nej pridala z toho istého mesta Mária Barteková a Mária Paulyová z Wilkes-Barre [PA]. Tri kandidátky poslal k českým benediktínkam, aby si osvojili rehoľný život a štúdiom sa pripravili na svoje povolanie. Tam však pre rozličmé spory nevydržali, a tak ich poslal k sestrám Nepoškvrneného Srdca Panny Márie do Scrantonu [PA]. O ich hmotné zabezpečenie sa opäť postaral, vďaka fondu Pokladnica sv. Antona,  ktorý založil s ďalšími kňazmi a ktorý slúžil na podporu slovenského rehoľného života v Amerike. Prvé tri sestry zložili rehoľné sľuby roku 1909.  Z týchto skromných začiatkov napokon vyrástla v USA rehoľa, ktorá v roku 1954 mala 298 sestier a 15 noviciek, pôsobila na 33 osadných školách s 8 227 žiakmi.

 

Prvé tri rehoľné sestry Kongregácie sestier sv. Cyrila a Metoda
z roku 1909: Mária Barteková, Mária Paulyová a Mária Mihalíková

 

Do histórie sa významne zapísal aj ako spoluautor Memoranda Slovenskej ligy v USA zo septembra 1914, ktoré upozorňovalo svetovú verejnosť na ťažký útlak slovenského národa v Uhorsku, obsahovalo žiadosti národa slovenského a ktorého pointou bolo: ,,Žiadame pre slovenský národ úplnú samosprávu a voľnosť sebaurčenia tak na politickom, ako aj kultúrnom a hospodárskom poli.“ (Minár, 2007). O tri mesiace neskôr, 11. decembra 1914, vytýčil za ciel politického úsilia slovenských organizácií v USA rozbitie Rakúsko-Uhorska a utvorenie spoločného štátu Slovákov a Čechov na federatívnom základe (Tvrdoň, 19), argumetujúc: ,,Musíme agitovať za samosprávu Slovenska, ale nie v rámci Uhorska v spojení s Maďarmi. Ich výrok nad nami je smrteľný. Tót nem ember je v ich krvi... My nič nebudeme značiť v monarchii a zhola nič v slávnej Rossii. Kdežto s Čechmi by sme stáli na základe rovnoprávnosti á la Austria a Uhorsko, alebo predtým Švédsko a Norvéžsko: so svojou samosprávou, parlamentom, krajským štátnym jazykom slovenským. Či toto môžeme dakedy dosiahnuť pod Ruskom, alebo Rakúskom?“ Spomínané memorandum predstavovalo ,,začiatok politickej aktivity amerických Slovákov v záujme vlastného národa, a to hneď na začiatku vojny a oveľa skôr, ako k vyjadreniu svojho postoja pristúpili americkí Česi. Americkí Slováci tak verejným sformulovaním vlastného programu začali národnooslobodzovací zápas Slovákov prebiehajúci počas prvej svetovej vojny.“ (Jakešová) Tomáš Garigue Masaryk vycestoval do zahraničia až v novembri 1914 a politicky začal pracovať až roku 1915 (Minár, 2007). Keď Slovenská liga v Amerike vyhlásila roku 1915 zbierku „na akciu za osamostatnenie Slovenska, prípadne vymáhanie samosprávy pre slovenský národ“, cieľ tejto zbierky komentoval: „Nikomu na svete nechceme byť poddaní, teda ani Maďarovi, ani Nemcovi, ani Rusovi, ani Poliakovi, ani Čechovi. Slováci ako slobodný národ patria medzi slobodné národy. Nadvládu, nadpanstvo ani maďarské, ani nemecké, ani ruské, ani české nechceme nad sebou!“ Bol teda podporovateľom vzniku a propagátor myšlienky vytvorenia spoločného štátu Slovákov a Čechov (1915), no na dôsledne federatívnom základe s úplnou autonómiou Slovenska. Keďže romrel predčasne, v roku 1916, nedožil sa vzniku ČSR. Ako sa však ukázalo, jeho postoje boli mimoriadne prezieravé, keďže v novom štáte Slováci nedosiahli práva, ktoré požadovalo Memorandum Slovenskej ligy v USA z roku 1914 i on osobne a dočkali sa ich až oveľa neskôr po vzniku vlastného samostatného štátu.

Jeho hlbokú oddanosť zápasu slovenského národa o jeho duchovné, kultúrne a sociálne práva i o jeho prirodzené právo na sebaurčenie dokladá aj to, že bol donátorom cirkevných a národných cieľov, na ktoré v testamente odkázal 130 000 dolárov. Zanechal aj vzácnu tzv. Jankolovu knižni­cu a archív v meste Dannville (PA), ktorú sprístupnili v roku 1940, katalogizovali v roku 1968, knižnica a archív majú vo svojich fondoch najväčšiu zbierku dokumentačného materiálu slovacík v zahraničí, ktoré sú permanentne dopĺňané, pritom ich finančne podporujú krajanské spolky.

Prispieval do krajanských novín, časopisov a kalendárov, jeho publicistická tvorba mala prevažne náboženský charakter, plnila však aj národnouvedomovacie ciele. Zostavil modlitbovú knižku Iďte k sv. Antonovi (1904), napísal Život sv. Filipa z Neri (1906), Arcibratstvo sv. Ruženca Preblahoslavenej Panny Márie (1910), Rukoväť Spolku Najsvätejšieho Mena Ježiš (1916), Malé hodinky k úcte Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, Obrázky nebešťanov (seriál článkov v Jednote, 1916), krátke divadelné hry Gašparko ako fotografista a Lekárka (v Kalendári Jednota 1911 a 1916) a i. diela.

Reverend Matúš Jankola patrí k jedinečným osobnostiam slovenskej histórie, ktoré sa nezameniteľným spôsobom pričinili o realizáciu národných práv Slovákov, vďaka ktorým majú v súčasnosti Slováci vlastnú samostatnú republiku s vlastným štátnym jazykom a s možnosťou rozvíjať svoju národnú kultúru a držať svoj osud vo vlastných rukách.

 

Foto: archív a Jankola Library and Slovak Museum

 

Zdroje:

  • Contributions of rev. Matthew Jankola to Slovak Catholic Education m. Gregorovic. In: Ebay.co.uk [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Chronológia Slovákov v Amerike do konca 19. storočia. [Pre Bulletin Svätopluk pripravil a do slovenčiny preložil Jozef Janek]. In: Dom Matice slovenskej v Rožňave [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • JANCURA, Vladimír: Veľa nechýbalo a Slovensko zostane Felvidékom. In: Správy.Pravda.Sk.  [online]. Uverejnené: 1. 11. 2010.[Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Jankola Library & Slovak Museum. In: Jankola Library & Slovak Museum [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <T U>.
  • JANKOLA, Matúš. In: Oravská knižnica Antona Habovštiaka [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Matúš Jankola. In: Dominikáni [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • MINÁR, Imrich: Cesta ku koreňom slovenskej štátnosti. In: Slovo [online]. Publikované: 23. 5. 2007  [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Obdobie do r. 1918: Obdobie pred vznikom Česko-slovenskej republiky. In: Alohawai, n. o. [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • PALKOVIČ,  Karol, Slovenské zahraničie: Slovenská knižnica v pensylvánskom Danville. In: Slovensko-český klub [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Prvá generácia Slovákov v USA V. In: Slovak News TV [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Rev Fr Matthew John Jankola. In: Find a grave [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU> a <TU>.
  • Spojené štáty americké: V. Aktuálny stav: 4. Veda a výskum. In: Slovenskké zahraničie [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Spomienky na dejateľov z Trstenej: Jankola, Matúš. (Čerpané – MAŤOVČÍK, Augustín: Biografický slovník dejateľov Oravy, s. 114). In: A-Z-Europe [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • TVRDOŇ, Emil: Prvý príspevok o slovenčine amerických Slovákov z r. 1900 u nás. In: Slovenská reč: časopis pre výskum slovenského jazyka: orgán Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. [online]. Ročník: 54 (1989), č. 1, s. 19 – 21.  [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.