Rodí sa knižná monografia o malebnom priestore Slovenska KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA (2017)

Rodí sa knižná monografia o malebnom priestore Slovenska KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA (2017)

Dušan Kováč, Fedor Mikovič, Juraj Slota, a kol.: KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA: Príroda, história, súčasnosť

Z bratislavského vydavateľstva Slovenskej akadémie vied VEDA sa 13. júna 2017 do tlače v tlačiarňach TBB, a. s., Banská Bystrica, dostáva rozsiahla reprezentačná monografia banskobystrických autorov Dušana Kováča a Fedora Mikoviča, ktorí s kolektívom bezmála šesťdesiatich spoluautorov vytvorili monumentálne 320-stranové obrazovo-slovné knižné dielo. Jeho vydanie načasovali na štyri významné výročia. V tomto roku, 28. augusta 2017, uplynie magické 66. výročie uvedenia horského hotela Kráľova studňa do (nepretržitej!) prevádzky, pripomíname si aj 60. ročník zimného prejazdu Veľkou Fatrou, čo je najstarší zimný prechod na lyžiach horským hrebeňom na Slovensku, ktorý organizuje Klub Slovenských turistov ZŤS Martin. No k letopočtu 2017 sa v súvislosti s hotelom Kráľova studňa neviažu len tieto výročia; k trom šestkám pribudla aj štvrtá blížiace sa 6. výročie otvorenia Symbolického cintorína obetiam Veľkej Fatry pod skalným bralom Smrekovica, ktorý slávnostne sprístupnili 20. augusta 2011 asi päťsto metrov povyše hotela Kráľova studňa, na zeleno značenej turistickej trase medzi vrcholmi Kráľovej skaly (1 377 m n. m.) a Smrekova (1 441 m n. m.). Je to pietne miesto s päťmetrovým kovovým krížom a tabuľou s menami 51 obetí, pre ktoré sa hrebene a doliny Veľkej Fatry od roku 1954 doteraz stali poslednou zastávkou na ich ceste životom. A do štvorice ešte „chatárske“ výročie: prvú, najstaršiu chatu, banskobystrickí turisti dostavali pod Kráľovou skalou v roku 1927, čo v roku 2017 znamená 90. výročie vzniku organizovanej turistiky v tejto oblasti. Práve tam totiž vyrástli prvé drevené chaty, „predchodkyne“ dnešného, solídne zrekonštruovaného, moderného horského hotela Kráľova studňa s jeho výnimočnou polohou v nadmorskej výške 1 300 m n. m. a prekrásnym okolím.

***
Editor pripravovanej publikácie, publicista a spisovateľ literatúry faktu Fedor Mikovič, zapojili do tvorby knižného diela známych a renomovaných spoluautorov, napospol uznávaných odborníkov vo svojej profesii – pracovníkov Správy Národného parku Veľká Fatra Katarínu Hegedüšovú, Viktóriu Chilovú, Ivana Milana, Andreja Súľovského, Petra Vantaru či Juraja Žiaka.
Svoje príspevky v knihe publikujú okrem dvojice hlavných autorov Dušana Kováča a Fedora Mikoviča aj historici Daniela Baranová, Marianna Bárdiová, Andrej Bendík, Július Burkovský, Pavel Dvořák, Hana Klínková, Jozef Kreutz, Martin Kvietok, Vladimír Sklenka, Jozef Tatár a Oto Tomeček, literárna historička a spisovateľka Slavomíra Očenášová, prírodovedci Valerián Franc, Petr Horálek, Miroslav Saniga, Peter Urban a Ivan Valach, turistickí činovníci Dušan Kaliský, Daniel Kollár, Peter Kubaško, Stanislav Melek, Ľubomír Mistrík a Martin Vajs. Na nástrahy a nebezpečenstvá hôr upozorňuje čitateľov knihy Milan Lizuch s kolektívom Strediska lavínovej prevencie.

***

V knihe KRÁĽOVA STUDŇA – VEĽKÁ FATRA čitateľ nájde aj pútavú a pestrú literárnu prílohu, tipy na letné i zimné turistické výlety a cykloturistiku, dozvie sa veľa zaujímavostí z minulosti hotela, napríklad dočíta sa o významných a vzácnych hosťoch tejto „strechy v oblakoch“, medzi ktorými nechýbal napríklad ani náruživý turista Július Satinský, alebo biskup Mons. František Rábek, či o jej chatároch, a mnohé iné čitateľsky príťažlivé informácie.
Málo sa napríklad vie o krásach a výnimočnostiach nočnej oblohy nad Kráľovou studňou. V jej okolí sa nachádza jedinečné chránené územie – „Park tmavej oblohy Veľká Fatra“. Vznikol pri príležitosti Medzinárodného roku svetla, ktorý vyhlásilo 68. valné zhromaždenie OSN a jedným z jeho kľúčových zámerov bola aj ochrana hviezdneho neba pred svetelným znečistením. Park v okolí Kráľovej studne má plochu 325 hektárov, no ako v publikácii píše astronóm Pavol Rapavý, je len zárodkom budúcej oveľa rozsiahlejšej oblasti na území celej centrálnej časti Veľkej Fatry.
Ukazuje sa, že monografia Kráľova studňa ponúkne čitateľom – milovníkom Veľkej Fatry a návštevníkom hotela Kráľova studňa, vskutku pestré témy a zaujímavé čítanie, ale aj množstvo historických fotografií i súčasných pôsobivých fotopohľadov Pavla Barabáša, Karola Demutha, Gustáva Hegedüša, Juraja Slotu (zostavovateľ obrazovej časti knihy) a ďalších fotografov na toto v každom ohľade skvostné územie.
Prezentáciu knižnej monografie KRÁĽOVA STUDŇA VEĽKÁ FATRA v pôsobivom grafickom stvárnení Mareka Krátkeho, plánujú jej autori na prvú polovicu júla.

 

VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava