Výročia osobností – JÚN 2016

08.06.2016 08:08

SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR – VÝROČIA OSOBNOSTÍ – V JÚNI 2016

FEDOR THURZO (* 8. 9. 1907 – † 1. 6. 1986) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA

† 1. 6. 1986 zomrel v Trenčianskych Tepliciach  (pochovaný je v Martine) Fedor Thurzo  (* 8. 9. 1907 Námestovo), právnik, verejný činiteľ, účastníkom protifaštického odboja, redaktor, autor odborných textov, ľudový lekár, bylinkár. (Pseudonymy: Peter Záboj, Stanislav Príboj, Martin Ilavský, Anonymus, Prítomný.) Jeho otec Ivan Thurzo  bol  úradník vo viacerých peňažných inštitúciách, signatár Martinskej deklarácie a vedúci kancelárie SNR, a matka Ľudmila Thurzová, známa osobnosť slovenského ľudového liečiteľstva a bylinkárstva. Študoval na reálnom gymnáziu v Martine (1921 – 1925) a na Právnickej fakulte UK v Bratislave (1925 – 1930), titul JUDr. získal v roku 1932.  Bol tajomníkom (1927) a predsedom Zväzu slovenského študentstva (1929 –  1931). Pracoval ako právny praktikant na Okresnom súde v Bratislave a advokátsky koncipient v Martine (1930 – 1932), prokurista a vedúci právneho oddelenia Sporiteľne v Martine (1932 – 1939) a Slovenskej všeobecnej úverovej banky (1939 – 1941). Potom  pracoval ako robotník poisťovne v Bratislave (1941 – 1944), zástupca povereníka pre sociálnu spravodlivosť SNR v Banskej Bystrici (1944), predseda Najvyššieho kontrolného dvora v Bratislave (1945 – 1948). Redigoval časopisy Svojeť (1930 – 1931), LUK (1930 – 1932) a Mladé Slovensko (1929 – 1931 a 1933 – 1934). S otcom redigoval Kalendár Sporiteľne (1928 – 1934), Sporiteľničnú ročenku (1934 – 1936) a  Sporiteľničné besiedky (1930 – 1937). Bol organizátorom podujatí za vytvorenie SVŠT. Zúčastnil sa na rozvoji slovenského sporiteľníctva, neskôr peňažníctva, poisťovníctva. Bol účastníkom protifaštického odboja. Bol spoluorganizátor ilegálnej odbojovej skupiny v martinskej Sporiteľni, ktorá sa zameriavala na tlačenie a rozširovanie protifašistických letákov. V máji r. 1939 bol zaistený, do septembra väznený v Ilave. Bol členom odbojovej skupiny J. Lichnera (1939 – 1940), neskôr spolupracovník J. Lettricha a V. Šrobára. Po vypuknutí Slovenského národného povstania ako jeden z reprezentantov Demokratického bloku sa stal členom povstaleckej Slovenskej národnej  rady a zástupcom povereníka  SNR pre sociálnu starostlivosť. V rokoch 1945 – 1948 ako funkcionár Demokratickej strany bránil slovenské záujmy proti pražskému centralizmu a ako predseda Najvyššieho kontrolného dvora vystupoval za rovnoprávnosť slovenských orgánov. Za svoje zmýšľanie bol politicky perzekvovaný, zatknutý (1948), držaný nezákonne vo vyšetrovacej väzbe na Krajskom súde v Bratislave, potom odsúdený (1949) a uväznený v Leopoldove, Ilave, Prahe, Olomouci, pracoval ako baník v uránových baniach v Jáchymove (1948 – 1956). Roku 1956 ho prepustili, neskôr, v šesťdesiatych rokoch ho občiansky a právne rehabilitovali a stal sa úspešným bylinkárom a publicistom. Začiatkom sedemdesiatych rokov sa zúčastnil na Svetovom kongrese Slovákov v Kanade, za čo ho vylúčili z Matice slovenskej. Publikoval články o činnosti Zväzu slovenského študentstva, z oblasti sporiteľníctva, s ústavnoprávnym a hospodárskym zameraním a o liečivých rastlinách. Vydal publikáciu Jednotnosť a decentralizácia. Bol autorom publikácie s právnou tematikou Glosy k novej ústave (1947). Svoje vedomosti i vedomosti matky Ľudmily Thurzovej využil pri zostavení populárneho Malého atlasu liečivých rastlín (1963), ktorého bol  spoluautorom a ktorý sa rozšíril po celej Európe. Pripravil vydanie aj spomienky svojho otca na Martinskú deklaráciu (1968).

 

MIROSLAV VOJTEK (* 8. 8. 1927 – † 2. 6. 1996) – 20. VÝROČIE ÚMRTIA

† 2. 6. 1996 zomrel v Bratislave Miroslav Vojtek (* 8. 8. 1927 Stupava), EFIAP, slovenský fotožurnalista, fotoreportér, publicista, teoretik, vysokoškolský pedagóg, nestor slovenskej reportážnej fotografie, organizátor fotografického diania na Slovensku. (Iné meno: Miro Vojtek.) Absolvoval štúdium na Štátnej reálke v Bratislave (1946). Pracoval ako redaktor-hlásateľ Slovenského rozhlasu (od roku 1947), neskôr ako vnútropolitický redaktor v Spravodajskej agentúre Slovenska (ZAS). Bol redaktorom Obrany ľudu (1949 – 1951), kde k svojim príspevkom zhotovoval fotografie. Pôsobil v obrazovom spravodajstve ČSTK (od 1953), bol fotoreportérom obrázkového týždenníka Beseda (od 1961) a týždenníka Televízia (od 1966). Potom pracoval opäť v ČSTK ako fotoreportér, vydávajúci redaktor (od 1970) a ako vedúci redakcie fotoreportérov (od 1979). Externe prednášal na Katedre žurnalistiky FF UK v Bratislave (1960 – 1975). Spolupracoval s mnohými časopismi. Úvahy, kritiky a recenzie publikoval v časopisoch Čs. fotografie, Revue fotografie, Výtvarníctvo, fotografia, film, Nové slovo, Novinář. Teoretické práce z oblasti fotožurnalistiky uverejňoval v odbornej literatúre – Otázky žurnalistiky, Sešity novináře. Mal rád ľudí, a preto hlavným motívom jeho fotografickej tvorby bol vždy človek. Fotografoval prostý život bežných ľudí a zároveň, ako fotoreportér tlačovej agentúry, svojím objektívom zachytil aj mnohé významné osobnosti a udalosti politického, kultúrneho a spoločenského života. Venoval sa najmä poľnohospodárstvu, počas pôsobenia v televízii publikoval najmä portréty hercov a spevákov. Vytvoril rozsiahlu obrazovú kroniku známeho festivalu populárnej hudby Bratislavská lýra. Spolupracoval s amatérskym fotografickým hnutím, pôsobil aj ako predseda poroty celoslovenskej súťaže AMFO a DIAFOTO, ktorú organizoval Osvetový ústav, neskoršie Národné osvetové centrum. Bol jedným z dvoch zostavovateľov osobitnej prílohy časopisu pre záujmovú umeleckú tvorivosť a rozvoj miestnej kultúry Národná osveta pre amatérsku fotografiu, film a video Kamera. Od roku 1947 bol členom Slovenského zväzu novinárov, niekoľkokrát bol predsedom jeho fotografickej sekcie a klubu fotoreportérov. Bol zakladajúcim členom Zväzu slovenských fotografov, niekoľko rokov bol jeho predsedom. Venoval sa novinárskej fotografii, zúčastňoval sa na jej prehliadkach doma i v zahraničí. Špecializoval sa na čiernobielu fotografiu (aj v časoch rozšírenia farebnej fotografie), prvú farebnú celoplošnú fotografiu Chlapec z Vlkolinca uverejnil až roku 1996 na obálke Národnej osvety. Na Interpressfoto vo Varšave roku 1966 získal striebornú medailu. V tom istom roku získal prvú cenu aj v novinárskej súťaži za Kroniku Žitného ostrova a reportáž Nedovarený obed o požiari v Trhovom Mýte. V Bratislave pripravil expozíciu Človek, mám ťa rád (1968), ktorá mala neskôr reprízy v Nemecku, Turecku a Egypte. Bola to slovenská odozva na svetoznámu výstavu Ľudská rodina. Zanechal po sebe rozsiahly fotografický archív, ktorý je pozoruhodným dokumentom doby, v ktorej žil, pracoval a tvoril. Jeho syn Viktor vydal knihu Miroslav Vojtek: Čo bolo prv?: 100 foto, v ktorej úvode píše, že bol profesor bez titulu, zato s výučným listom fotografa, takmer päť desaťročí neúnavný a obetavý teoretik, praktik a organizátor na poli profesionálnej i amatérskej fotografie. Za jeho tvorbu ho viarkrát ocenili, získal Zlatý odznak Svazu českých fotografů (1970), udelili mu medzinárodný titul EFIAP (1972), Zlatý odznak ZSF (1984) a titul Autor ZSF (1985). Ministerstvo kultúry SSS mu udelilo titul Zaslúžilý pracovník kultúry (1987).

 

KAROL HUŠEK (* 2. 6. 1891 – † 13. 2. 1972) – 125. VÝROČIE NARODE­NIA

* 2. 6. 1891 narodil sa v Ružomberku Karol Hušek († 13. 2. 1972 v Brati­slave), slovenský novinár, redaktor, publicista, politik, člen Demokratickej strany, poslanec Národného zhromaždenia ČSR. Študoval práva na Budapeštianskej univerzite a na Univerzite Komenského v Bratislave. Počas štúdií bol členom Slovenského spolku v Budapešti a Detvana v Prahe. Ako novinár pôsobil už pred prvou svetovou vojnou, pracoval v redakciách Prúdov (1913 – 1914), Slovenského týždenníka (1914 – 1915) v Budapešti. Bol členom skupiny protirakúskeho odboja sústredenej okolo Vavra Šrobára (od roku 1915). Vznik prvej ČSR privítal, žiadal však „vybudovať na území obývanom Slovákmi samostatný slovenský štát v rámci ľudovej republiky česko-slovenských krajín.“ Bol spoluzakladateľom a predsedom bratislavskej pobočky Syndikátu čs. novinárov (1927 – 1938), spoluzakladateľom a prvým predsedom Zväzu slovenských novinárov. V medzivojnovom období pôsobil ako redaktor agrárnických novín Slovenský denník (1918 – 1938). V období vojnovej Slovenskej republiky bol väznený v Ilave. Po vojne bol redaktorom Času (1945  – 1948), poslancom Dočasného Národného zhromaždenia ČSR v Prahe za Demokratickú stranu (1945 – 1946), po parlamentných voľbách  sa stal poslancom Ústavodárneho Národného zhromaždenia ČSR, kde pôsobil do volieb do národného zhromaždenia (1956 – 1948).

 

JÁN LIPAI (* 30. 6. 1606 – † 2. 6. 1666) – 350. VÝROČIE ÚMRTIA, 410. VÝROČIE NARODENIA

† 2. 6. 1666 zomrel v Trenčianskych Tepliciach (pochovaný je v Trenčíne) Ján Lipai (* 30. 6. 1606 Bratislava), SJ, jezuita, pedagóg, slovenský prírodovedec, pomológ, poľnohospodár, botanik, autor poľnohospodársko-náučnej literatúry, zakladateľ záhradníckej literatúry a jeden z hlavných priekopníkov botaniky na Slovensku i v celom Uhorsku. Študoval na univerzite vo Viedni a v Taliansku. Vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (1624). Na univerzite vo Viedni a v Štajerskom Hradci vyučoval biblické jazyky, bol rektorom kolégia v Rábe (1643), rektorom kolégia a riaditeľom školy v Trenčíne (1649 – 1652), prefektom kňazského seminára vo Viedni, prefektom šľachtického konviktu v Trnave, rektorom kolégia v Užhorode, správcom arcibiskupskej záhrady v Bratislave, predstaveným rehoľného domu v Trenčíne (od 1666). Je autorom viacerých poľnohospodársko-náučných prác. Mimoriadne zaslúžil o rozvoj záhradníctva a parkovníctva a zapísal sa zlatými písmenami do histórie stredoeurópskych záhrad. Vrcholné renesančné vzdelanie, ktoré nadobudol v Taliansku, mu umožňovalo uplatniť v záhrade svoje poznatky. Jeho rozsiahle dielo Pozsoni kert (Bratislavská záhrada, Trnava-Viedeň 1664 – 1667), ktoré vyšlo v Trnave a bolo preložené aj do slovenčiny, popisuje kompozíciu záhrady, jej zákutia a dominanty, malo zachovať pamiatku najslávnejšej botanickej záhrady v Uhorsku, ktorú vybudoval jeho brat, ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai. Bola to prvá vedecká práca venovaná záhradníctvu. Viackrát vydal Calendarium oeconomicum perpetuum (Večný hospodársky kalendár, Bratislava 1662 – 1753), ktorý má ráz poľnohospodársko-náučného diela, s opisom poľnohospodárskych prác v jednotlivých mesiacoch roka. Kombináciou oboch diel vznikol roku 1672 redukovaný slovenský preklad, ktorý zostal len v rukopise.

 

JÁN DARVAS (* 3. 6. 1891 – ) – 125. VÝROČIE NARODENIA

* 3. 6. 1891 sa narodil v Uhorskom Ján Darvas († 13. 1. 1945 Budapešť, Maďarsko), básnik, prekladateľ poézie, editor. Študoval na gymnáziu v Lučenci. Bol redaktor novín Magyar Kisiparos v Lučenci. Zostavovateľ Antológie slovenskej poézie a jej prekladu do maďarčiny.

 

VILIAM PAULINY-TÓTH (* 3. 6. 1826 – † 6. 5. 1877) – 190. VÝROČIE NARODENIA

* 3. 6. 1826 sa narodil v Senici Viliam Pauliny-Tóth († 6. 5. 1877 Martin), slovenský spisovateľ, prozaik, básnik, novinár, publicista, kultúrno-osvetový a národný činiteľ, politik, významný predstaviteľ memorandovo-matičného obdobia, popredný predstaviteľ slovenského národného hnutia po smrti Ľudovíta Štúra. Študoval na gymnáziu v Modre, na evanjelickom lýceu v Bratislave. Pôsobil ako pedagóg na lýceu v Kremnici, v štátnych službách ako župný úradník v Trenčíne, hlavný slúžny v Bytči, stoličný komisár v Kečkeméte (Maďarsko). Po prepustení zo štátnych služieb (1860) sa venoval len národnej a literárnej práci. Žil v Budíne, neskôr Skalici, kdde vydával a redigoval časopis Černokňažník (1861 – 1864) a reprezentatívny beletristický časopis Sokol (1862 – 1869). Po presťahovaní  do Martina sa stal vedúcou osobnosťou slovenského národného, politického a kultúrneho života. Bol spoluorganizátor memorandového zhromaždenia v Martine, člen slovenskej delegácie, ktorá predložila Memorandum národa slovenského uhorskému snemu. Viackrát kandidoval do uhorského snemu. Bol poslanec za okres Kubín (1869 – 1872), na sneme bránil práva národností. Usiloval sa o zjednotenie slovenských politických síl. Zaslúžil sa o založenie Matice slovenskej (1863) a jej a rozvoj, bol člen jej výboru, úradujúci podpredseda (1866 – 1875), podporoval edičnú činnosť. Bol spoluzakladateľ a redaktor Pešťbudínskych vedomostí, hlavný redaktor Národných novín, vydavateľ a redaktor Jánošíka. Bol spoluzakladateľ Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, Sporiteľne a Živeny. Do literatúry vstúpil v študentských rokoch básňami lyricko-reflexívneho charakteru. Osobitné miesto v jeho tvorbe má desaťdielna alegorická básnická skladba ľudská komédia (1862), v ktorej zužitkoval podnety z Goetheho Fausta a Krasińského diele Nebožská komédia na napísanie vízie tragického údelu človeka v dejinách. Neskôr romanticky ladenú poéziu podriadil službe národným ideálom. Dokladá to najmä jeho zbierka básní Staré i nové piesne Viliama Podolského (1866). Neskôr vydal Básne Vliama Paulinyho Tóta (1877). Jeho prozaická tvorba je rozsahom bohatšia i obsahom významnejšia. Ide o diela zamerané na potreby nárdnobuditeľskej práce, v ktorých spájal zásady dokumentárnej faktografie s romantickými ideálmi  a postultátmi politického programu matičných rokov. Tak vznikli jeho historické, spomienkové a autobiografické prózy: Škola a život, Trinásta pieseň (obe 1862), Volebné rozpomienky (1870), ale aj historický román Trenčiansky Matúš (1871), v ktorom zdôvodňoval práva Slovákov v novom politickom útvare rakúsko-uhorskej monarchie po zavedení dualistického vládneho systému. V dramatickej tvorbe sa venoval komédii (Kocúrkovský bál, 1862, Pansláv, 1867). Knižne vydal publicistické a politické dielo.

 

JÁN HRK (* 8. 7. 1923 – † 4. 6. 1991) – 25. VÝROČIE ÚMRTIA

† 4. 6. 1991 zomrel v Bratislave Ján Hrk (* 8. 7. 1923 Ľuboreč), hudobný skladateľ, teoretik a publicista.

 

MICHAL PODKONICKÝ (* 26. 9. 1753 – † 4. 6. 1816) – 200. výročie úmrtia

† 4. 6. 1816 zomrel v Banskej Bystrici Michal Podkonický (* 26. 9. 1753 Banská Bystrica), organár.

 

PAVOL ŠULLA  (* 20. 1. 1898 – † 6. 6. 1976) – 40. VÝROČIE ÚMRTIA

† 6. 6. 1976 zomrel v Modre Pavol Šulla (* 20. 1. 1898 Hlboké), kultúrno-osvetový pracovník, publicista, bankový úradník v Modre, kronikár mesta Modra.

 

KAROL VLACH  (* 6. 6. 1926 – † 30. 8 1982) – 90 VÝROČIE NARODENIA

* 6. 6. 1926 sa narodil v Bratislave Karol Vlach († 30. 8 1982 tamže) slovenský operetný speváka, tenorista, popredný sólista spevohry a riaditeľ Novej scény v Bratislave. Študoval spev najskôr súkromne u Ruženy Chovancovej a Imricha Godina. Bol na dvojročnom štipendiu v Sofii u známeho pedagóga Ilju Josifova (1960 – 1962), kde sa zdokonalil v speve a absolvoval náročnými postavami Danila z Veselej vdovy a Alfréda z Traviaty. Absolvoval štúdiu na Konzervatóriu v Bratislave u prof. Magdy Móryovej (1963). Najskôr pracoval ako úradník (1954 – 1955), od roku 1955 sólista spevohry Novej scény v Bratislave, neskôr riaditeľ divadla Nová scéna (1977 – 1982). Niekoľko rokov spieval v Robotníckom spevokole bratislavských typografov. Debutoval v roku 1955 v úlohe Pierrina v Lehárovej Giuditte, spolu vytvoril okolo 50 postáv. Pohostinsky vystúpil na viacerých československých operetných scénach i v zahraničí (Sofia, Stará Zagora, Bukurešť, Moskva), ako koncertný spevák v Rumunsku, Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Juhoslávii, Rakúsku, Dánsku a v Holandsku. Pod jeho vedením umelecký súbor Novej scény realizoval v roku 1978 zájazd do krajín Beneluxu a Nemeckej spolkovej republiky, nadviazal družobné styky s Moskovským divadlom operety a operetným divadlom v Sofii. Spolupracoval s rozhlasom, kde nahral árie a piesne z klasických i súčasných operiet, výňatky z hudobných komédií a muzikálov. Účinkoval aj vo viacerých hudobno-zábavných programoch a v inscenáciách operiet uvedených v televízii.

 

IVAN ŠTUBŇA (* 6. 6. 1926 – † 20. 5. 1994) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 6. 6. 1926 sa narodil Hiadeli (okr. Banská Bystrica) Ivan Štubňa († 20. 5. 1994 Martin), grafik, výtvarný redaktor. Študoval na učiteľskej akadémii v Banskej Bystrici (1940 – 1944). Pôsobil ako učiteľ na Východnom Slovensku (1945– 1946). Pokračoval v šúdioách na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (1946 – 1949; prof. G. Mallý, J. Mudroch, D. Milly). Po nútenom predčasnom ukončení štúdia krátky čas pracoval ako organizačný pracovník v Umeleckej besede slovenskej. V roku 1951 sa usadil v Martine, kde pôsobil ako výtvarník v Matici slovenskej, ako výtvarný redaktor vo Vydavateľstve Osveta v Martine a potom ako samostatný výtvarník v Martine. V roku 1950 sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Od roku 1954 pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Vo svojom diele nadväzoval na tradície slovenského výtvarného umenia a na ľudový umelecký prejav a vychádzal z tvorby umelcov medzivojnovej moderny, predovšetkým z výtvarného odkazu M. A. Bazovského, Ľ. Fullu a E. Zmetáka. Spočiatku sa orientoval na kresbu a maľbu. Neskôr sa venoval výlučne grafike najmä drevorezu. Vytvoril početné diela z prostredia dediny a prírody. Bol členom Skupiny Mikuláša Galandu (od roku 1957) a zúčastnil sa na všetkých jej výstavách. Venoval sa aj monumentálnym prácam v architektúre. Venoval sa predovšetkým grafickej tvorbe, voľnej maliarskej tvorbe, ale aj monumentálnej tvorbe pre architektúru. Maľoval a kreslil krajiny a dediny s ľudovou architektúrou. Venoval sa aj ilustrovaniu literárnych diel. Vystavoval samostatne aj na kolektívnych výstavách v Žiline, Prahe, Bratislave, Banskej Bystrici, Martine a v Dolnom Kubíne. Vystavoval aj v zahraničí.

 

Ivan Štubňa: Mozaika, kombinovaná technika/papier

 

VLADIMÍR KARFÍK (* 26. 10. 1901 – † 6. 6. 1996) – 20. VÝROČIE ÚMRTIA

† 6. 6. 1996 zomrel v Brne Vladimír Karfík (* 26. 10. 1901 Idrija, Slovinsko), prof. Dr. h. c. Ing. arch., architekt, vysokoškolský profesor, pôsobiaci vyše tridsať rokov na Slovensku, výrazná osobnosť českej a slovenskej modernej architektúry.

 

JÁN BURIÁN (* 6. 6. 1856 – † 29. 8. 1915) – 160. VÝROČIE NARODENIA

* 6. 6. 1856 narodil sa v Oravskej Poru­be Ján Burián († 29. 8. 1915 vo Vrút­kach), učiteľ, redaktor, osvetový pracovník.

 

PAVOL GALLI (* ? Svätý Jur  – † v júni 1686) – 330. VÝROČIE ÚMRTIA

† v júni 1686 zomrel v Drážďanoch (Nemecko) Pavol Galli (* ? Svätý Jur), evanjelický farár, náboženský spisovateľ, vyhnaný z Uhorska.

 

MIROSLAV ŠMÍD (*19. 4. 1932 – † 7. 6. 2006) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 7. 6. 2006 zomrel v Bratislave Miroslav Šmíd (*19. 4. 1932 Zlín, ČR), dirigent.

 

JÚLIUS GUSTÁV REUSS (* 7. 6. 1816 – † 21. 4. 1872) – 200. VÝROČIE NARODENIA

* 7. 6. 1816 sa narodil v Revúcej Július Gustáv Reuss († 21. 4. 1872 Revúca), etnograf, inžinier.

 

JÁN KRMAN (* 1583 – † 7. 6. 1646) – 370. VÝROČIE ÚMRTI

† 7. 6. 1646 zomrel v Drietome Ján Krman (* 1583 Prievidza), kňaz, náboženský spisovateľ.  

 

MARIÁN SUČANSKÝ (* 11. 2. 1938 – † 9. 6. 1996) 20. VÝROČIE ÚMRTIA

† 9. 6. 1996 zomrel v Trenčíne Marián Sučanský (* 11. 2. 1938 tamže), maliar.

 

JÁN CHORVÁT (* 2. 3. 1869 – † 11.06.1941) – 75. VÝROČIE ÚMRTIA

† 11. 6. 1941 zomrel v Starej Turej Ján Chorvát (* 2. 3.1869 Višňové), náboženský spisovateľ, učiteľ.

 

MATÚŠ DULA († 13. 6. 1926 – * 28. 6. 1846) – 170. VÝROČIE NARODENIA, 90. VÝROČIE ÚMRTIA

† 13. 6. 1926 zomrel v Ružomberku Matúš Dula (* 28. 6. 1846 Blatnica, okr. Martin), právnik, kníhkupec, politik, predseda Slo­venskej národnej strany (1914), vyhlasovateľ a signatár Deklarácie slo­venského národa (30. 10. 1918).

 

HÁJIČEK, KAROL DRAHOTÍN (* 31. 1. 1820 – † 13. 6. 1886) – 130. VÝROČIE ÚMRTIA

† 13. 6. 1886 v Modre Karol Drahotín Hájiček (* 31. 1. 1820 Modra), právnik, štúrovec, prvý slovenský mešťanosta Modry.

 

TOBIAS GOTTFRIED SCHRÖER (* 14. 6. alebo 15. 6. 1791 – † 2. 5. 1850) – 225. VÝROČIE NARODENIA

* 15. 6. 1791 sa narodil v Bratislave Tobias Gottfried Schröer († 2. 5. 1850 Bratislava), pseud. Christian Oeser, Pius Desiderius, pedagóg, spisovateľ, autor drám, rozpráv, učebníc, pamätí a básní.

 

PAVEL HRÚZ (* 14. 6. 1941 – † 15. 8. 2008) – 75. VÝROČIE NARODENIA

* 14. 6. 1941 sa narodil v Banskej Bystrici Pavel Hrúz († 15. 8. 2008 tamže), Ing., slovenský spisovateľ, prozaik, scenárista, autor literatúry pre deti, jeden z najpozoruhodnejších a najosobitejších zjavov slovenskej prózy 2. polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia. Narodil v rodine krajčíra, ktorého pánsky salón v 50. rokoch zoštátnili. Vyrastal v Banskej Bystrici, kde študoval a maturoval na Priemyselnej škole elektrotechnickej a spojárskej (1955 – 1959). Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu SVŠT (1859 – 1964). Po návrate zo základnej vojenskej služby sa venoval literárnej tvorbe a pracoval ako elektroinštalatér, robotník v pivovare v Rimavskej Sobote a technik televízneho vysielača na Kráľovej holi  (1964 – 1968). Potom nastúpil do Matice slovenskej ako redaktor časopisu Matičné čítanie (1968 – 1971). Pre jeho politické a občianske postoje k okupácii 1968 ho počas normalizácie z MS prepustili, vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov, zakázali mu publikovať a tým ho vylúčili z oficiálneho kultúrneho života. Bol tri roky bol nezamestnaný  (1971 – 1974). Potom bol správcom-údržbárom tenisových kurtov v Banskej Bystrici (1974 – 1975), skladníkom v drevosklade v Harmanici (1975). Pracoval ako robotník a energetik v závode Stavoindustria v Banskej Bystrici (do roku 1990). V druhej polovici 70. rokov pracoval anonymne aj pre Slovenský rozhlas. Od r. 1990 až do dôchodku pracoval v literárnej redakcii Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici. Knižne debutoval knihou poviedkových čŕt zo študentského prostredia Dokumenty o výhľadoch (1966), za ktorú získal za ňu Cenu Ivana Kraska za prozaický debut, stretla sa však aj s pomerne silnou odmietavou kritikou, keďže na rozdiel od väčšiny vtedajších autorov ho každodennosť zaujímala aj v zmysle spoločenských problémov. Jeho druhá kniha 14 poviedok Okultizmus (1968) je literárnou sondou do psychiky a motívov konania rudí z rozličných vrstiev spoločnosti – na základe konfliktu „veľkých“, spoločensko-politických a „malých“, osobne prežívaných dejín, s kriticko-ironizujúcim postojom k viacerým nedostat­kom vtedajšej spoločnosti. Po tejto knihe, ktorú priaznivo prijala kritika i čitatelia, nemohol na Slovensku 20 rokov publikovať. Uverejňoval len samizdatovo, z času na čas mu niekto­ré poviedky uverejnili v zahraničí. Po novembri 1989 vrátil do literárneho života zbierkou próz Chliev a hry (1990), v ktorej približuje deziluzívny svet spoločensky marginalizovaných ľudí. V podobnom duchu je napísaná aj zbierka próz Chlieb a kry (1996). K oneskoreným vydaniam či adaptáciám starších rukopisov zo 70. a 80. rokov patria aj jeho knihy poviedok Pereat (1991), Párenie samotárov: Rendezvous 69 (1993) i antológia sci-fi poviedok Správy z ďalekých svetov (1998). Kniha Oči kuričove (1996) je paródiou na skutočný život. Vyšli mu aj novely Hore pupkom, pupkom sveta (1998), historicko-anekdotické rozprávanie o rodnom meste Bystrica v ... tom (2000), causerie – esej Lunetárium (2001) a kniha Memoáre medeného mesta: Trištvrtetisícročie Banskej Bystrice. (2006). Pre televíziu napísal rozprávkovú hru Nedobytný hrad (1973). Bol nositeľom prestížnej Ceny Dominika Tatarku za rok 1998  (1999) za knihu Hore pupkom, pupkom sveta. ĆÍTAŤ VEĽKÝ MEDAILÓN: Pavel Hrúz (* 14. 6. 1941 Banská Bystrica – † 15. 8. 2008 tamže).

 

GUSTÁV MARŠALL-PETROVSKÝ (* 23. 3. 1862 – † 15. 6. 1916) – 100. VÝROČIE ÚMRTIA

† 15. 6. 1916 zomrel v Chicagu (Illinois, USA) Gustáv Maršall-Petrovský (* 23. 3. 1862 Báčsky Petrovec, Srbsko), spisovateľ, realistický prozaik, redaktor, novinár, lexikograf, slovenský krajanský činovník. Študoval na gymnáziu v Novom Sade (1873 – 1875), v Sarvaši (1875 – 1881), na právnickej akadémii v Prešove (1881 – 1882) a na lekárskej fakulte vo Viedni (1882 – 1890, nedokončil). Pre údajný panslavizmus a pre „pokus o utvorenie tajného spolku“ (založil a bol predsedom tajného spolku Zora v Prešove) ho vylúčili zo všetkých škôl v Uhorsku. Neskôr bol obvinený a odsúdený na polročné väzenie za poburovanie proti maďarskej národnosti. Aby sa vyhol väzeniu, odišiel do USA (1892), kde pôsobil medzi slovenskými vysťahovalcami ako novinár a spisovateľ až do smrti. Bol spoluzakladateľom a predsedom Matice slovenskej v Amerike. V USA redigoval Amerikánsko-slovenské noviny, bol redaktorom a spolumajiteľom časopisu Slovák v Amerike (1894 – 1901) v New Yorku, pracoval v redakcii časopisu Lutherán, neskôr Slovenský hlásnik (od 1901) v Clevelande a v Alleghene, bol bankovým podnikateľom (1912) a redaktorom Chicagského denníka (1913 – 1914), od 1914 nezamestnaný. Debutoval krátkymi črtami a epizódkami s tematikou dolnozemských Slovákov. Motivačným zdrojom jeho prozaických prvotín je nekonvenčne spracovanie ľúbostného motívu, písal spoločenské novely. Bol autorom cyklu Novely (1887), pozornosť kritiky však vzbudilpoviedkou Tri dni z denníka (1890), v ktorej kritizoval inteligenciu za jej negatívny postoj k ľudovým vrstvám, čím sa priblížil k realizmu. Romanticko-fantazijné motívy v jeho tvorbe vyústili do popredia v dobrodružnom historickom románe Jánošík, kapitán horských chlapcov (New York, 1894). V cykle próz Spod amerických závejov (1906) prezentoval problematiku slovenského vysťahovalectva v USA, jej nosným prvkom je tragický podtón vysťahovalectva s dôrazom na sociálny rozmer. Aj keď jeho dielo vznikalo mimo územia slovenského etnika, stalo sa organickou súčasťou slovenskej literatúry, ktorú obohatil tematicky, aj keď z obsahovej a kompozičnej stránky nepriniesol zásadnejšie výboje. Šíril osvetu medzi tamojšími Slovákmi, napísal učebnicu slovenčiny pre Nemcov, jeden z prvých anglicko-slovenských slovníkov Nový anglický tlumáč (New York, 1895) a príručku pre amerických Slovákov. Posmrtne vyšli jeho novely Obete čiernych diamantov (1920) a Pozde (1921). Súborne vyšlo jeho Dielo 1 – 4 (1962 – 1967).

 

KONŠTANTÍN KŐVÁRI, pôv. menom KAČMARIK (* 19. 9. 1882 – † 16. 6. 1916) – 100. VÝROČIE ÚMRTIA

† 16. 6. 1916 zomrel v Košiciach Konštantín Kővári, pôv. menom Kačmarik (* 19. 9. 1882 tamže), slovenský maliar a grafik, jeden z prvých umelcov na Slovensku, formulujúcich program moderného výtvarného umenia 20. storočia. Študoval na škole pre vzdelávanie profesorov kreslenia a geometrie pre stredné školy v Budapešti (1902 – 1906) u prof. L. Hegedusa, Edvi-Illésa a B. Székelyiho. Po absolutóriu žil v Košiciach a rok po skončení budapeštianskeho vysokoškolského učiteľského štúdia oboslal siedmimi školskými obrazmi výstavu v budapeštianskom Műcsarnoku. Za jeden z nich dostal Nádanyiho cenu a a získal štipendium (1907), ktoré mu umožnilo pobyt v maliarskej kolónii v Szolnoku. Na záver szolnockého pobytu dostal ďalšie štátne štipendium  (1908) a absolvoval krátky študijný pobyt v Paríži, aby tak uzavrel prípravnú etapu vlastnej tvorby a pripravil jej košické vyvrcholenie. Svojím dielom sa ako jeden z prvých na Slovensku formuloval program moderného výtvarného umenia 20. storočia a dal základný impulz košickej moderne. Po sérii drobných prác pokračoval olejomaľbami, akvarelom, linorezmi a pastelom, používal aj špeciálnu techniku lúpaného pastelu na lepenke.

Konštantín Kővári-Kačmarik: Parížanka I.,
olej na kartóne, 16,50 x 20,50 cm

Jeho maľba sa pohybuje na rozhraní secesného impresionizmu a syntetizmu. Motivicky si zvolil impresionistické námety, prevládali figurálne kompozície (výlučne motívy žien) a slnkom zaliate mestské krajiny, hru svetla a tieňa využíval k práci s premyslenou farebnosťou. Systematicky sa venoval aj voľnej a úžitkovej grafike. Vynikajúcu úroveň dosiahol najmä v linoleorezoch, niekedy aj dvojfarebných. K syntetickému ponímaniu farebnej škvrny a plochy sa priklonil najmä v záverečnej tvorbe v autorskej technike pastelu na lúpanej lepenke, ktorá priznávala svojbytnosť maliarskym prostriedkom a potláčala iluzívnosť. Bol najrýdzejším predstaviteľom secesie u nás. Najskôr sa inšpiroval Manetom, neskôr pod vplyvom K. Ferenczyho využíval najmä senzuálne vystupňovanú pastóznu farebnosť. Popri krajinárskej tvorbe, ktorá je významným prínosom pre moderné maliarstvo na Slovensku, sa venoval aj figurálnym kompozíciám, najmä maľbe ženských figúr, ktoré markantnejšie vystupujú v kresbovej časti diela s prízvukom dobovej módnosti až karikatúry. Svojím dielom ovplyvnil začiatky viacerých maliarov, keď si našiel pokračovateľov v predstaviteľoch košickej moderny 20. rokov. Prvú samostatnú výstavu v Kruhu košických obchodníkov predstavil v roku 1909, neskôr vystavoval vo Viedni (1911). Poslednú samostatnú výstavu, na ktorej predstavil svoju najnovšiu tvorbu, usporiadal v priestoroch Právnickej akadémie v Košiciach (1913). Ako materiálne nezabezpečený umelec, rozčarovaný priveľkým konzervativizmom Košičanov, požiadal mesto (1913), aby odkúpilo jeho dielo venujúce sa Košiciam, ktoré mesto odkúpilo (1914). Po niekoľkých ďalších výstavách zomrel predčasne ako 34-ročný. Posmrtne sa uskutočnila súborná výstava jeho diela v Košiciach – vo Východoslovenskom múzeu  (1920) a neskôr vo Východoslovenskej galérii (1957). Jeho diela prezentovali vystavovatelia v ostatnom čase aj na skupinových výstavách v Bratislave (2000, 2014), Prahe (2006), banskej Bystrici (2012), Košiciach (2013) či v Prešove (2014).

 

Konštantín Kővári-Kačmarik: Dedina

 

ALBERT TÓT (* 16. 6. 1746 – † 05. 2. 1834) – 270. VÝROČIE NARODENIA

* 16. 6. 1746 sa narodil v Pate Albert Tót († 05. 2. 1834 Svätý Jur), básnik, učiteľ.

 

LADISLAV OBUCH (* 17.  6. 1926 – † 2. 5. 1981) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 17.  6. 1926 narodil sa v Bratislave Ladislav Obuch († 2. 5. 1981 tam­že), dramaturg, prekladateľ, divadelný kri­tik.

 

DUŠAN MARTINČEK (* 19. 6. 1936 – † 30. 8. 2006) –  80. VÝROČIE NARODENIA, 10. VÝROČIE ÚMRTIA

* 19. 6. 1936 sa narodil v Preše Dušan Martinček († 30. 8. 2006 Bratislava), prof., hudobný skladateľ, klavirista, vysokoškolský profesor.

 

FERDINAND DÚBRAVSKÝ (* 8. 9. 1850  – † 19. 6. 1926) – 90. VÝROČIE ÚMRTIA

† 19. 6. 1926 zomrel v Modra Ferdinand Dúbravský (* 8. 9. 1850 Borský Jur), pseud. Strýčko Ferdinand, spisovateľ, prozaik notársky pisár, neskôr výpomocný učiteľ, redaktor.

 

JAKUB VOJTECH GAZDA (ORSÁG) (*19. 6. 1741 .– † 26. 7. 1817) 275. VÝROČIE NARODENIA

* 19. 6. 1741 sa narodil v Liptovskej Teplej (vo Vyšnom Kubíne) Jakub Vojtech Gazda (Orság) († 26. 7. 1817 Žilina), OFM, katolícky kňaz – františkán, náboženský spisovateľ, organista, učiteľ spevu a hudby, františkánsky kazateľ, zakladajúci člen Slovenského učeného tovarišstva.

 

JURAJ HAĽAMA (* 13. 4. 1920 – † 20. 6. 1996 – 20. VÝROČIE ÚMRTIA

† 20. 6. 1996 zomrel Juraj Haľama (* 13. 4. 1920 Kokand), herec, režisér.

 

JÁN VANSA († 22. 6. 1922 – * 21. 6. 1846) – 170. VÝROČIE NARODENIA

* 21. 6. 1846 narodil sa v Rimavskej Píle Ján Vansa († 22. 6. 1922 v Banskej Bystrici), kultúrny a ľudovýchovný pracov­ník.

 

JOZEF PIHÍK (* 30. 4. 1890 – † 21. 6. 1956 ) – 60. VÝROČIE ÚMRTIA

† 21. 6. 1956 v Bratislave Jozef Pihík (* 30. 4. 1890 Veľké Chlievany), rómsky primáš, hudobný skladateľ a textár.

 

JÁN SEVERINI (* 23. 6. 1716 – † 20. 6. 1789) – 300. VÝROČIE NARODENIA

* 23. 6. 1716 sa narodil v Dolnej Strehovej Ján Severini († 20. 6. 1789 Banská Štiavnica), polyhistor, učiteľ, osvietenský historik.

 

JÁN LACKO (* 24. 12. 1925 – † 24. 6. 1991) – 25. VÝROČIE ÚMRTIA

† 24. 6. 1991 zomrel v Bratislave Ján Lacko (* 24. 12. 1925 Myjava), filmový a televízny režisér, scenárista.

 

MILAN CHLEBANA (* 25. 6. 1946 – † 25. 6.2007) – 70. VÝROČIE NARODENIA

* 25. 6. 1946 sa narodil v Hornom Srní Milan Chlebana († 25. 6.2007 Trenčín), muzeológ, etnograf, folklorista. Pôsobil v Trenčíne.

 

MICHAL UČNAI (* 21. 4.1819 –† 25. 6. 1896) –  120. VÝROČIE ÚMRTIA

† 25. 6. 1896 zomrel v Trenčianskych Tepliciach Michal Učnai, prozaik, publicista, katolícky kňaz. (* 21. 4.1819 v Trenčíne).

 

EMIL BRÜLL (* 25. 6. 1891 – † 1. 9. 1944) – 125. VÝROČIE NARODENIA

* 25. 6. 1891 sa narodil Emil Brüll v Bratislave († 1. 9. 1944 zastrelený nacistami v lokalite Veľká lúka medzi Popradom a Spišskou Teplicou), uznávaný architekt medzivojnového obdobia.

 

KVETA GANDLOVÁ (* 27. 6. 1926 – † 20. 3. 2004) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 27. 6. 1926 sa narodila v Košiciach Kveta Gandlová († 20. 3. 2004 Bratislava), maliarka.

 

MATÚŠ DULA (* 28. 6. 1846 – † 13. 6. 1926) – 170. VÝROČIE NARODENIA, 90. VÝROČIE ÚMRTIA

* 28. 6. 1846 narodil sa v Blatnici Matúš Dula († 13. 6. 1926 v Ružomberku), právnik, kníhkupec, politik, predseda Slo­venskej národnej strany (1914), vyhlasovateľ a signatár Deklarácie slo­venského národa (30. 10. 1918).

 

ĽUDMILA PAJDUŠÁKOVÁ (* 29. 6. 1916 – † 6. 10. 1979) – 100. VÝROČIE NARODENIA

* 29. 6. 1916 sa narodila v Radošovciach Ľudmila Pajdušáková († 6. 10. 1979 Vyšné Hágy), slovenská astronómka a fyzička, objaviteľka komét.

JÁN LIPAI (* 30. 6. 1606 – † 2. 6. 1666) – 350. VÝROČIE ÚMRTIA, 410. VÝROČIE NARODENIA

† 2. 6. 1666 zomrel v Trenčianskych Tepliciach (pochovaný je v Trenčíne) Ján Lipai (* 30. 6. 1606 Bratislava), SJ, jezuita, pedagóg, slovenský prírodovedec, pomológ, poľnohospodár, botanik, autor poľnohospodársko-náučnej literatúry, zakladateľ záhradníckej literatúry a jeden z hlavných priekopníkov botaniky na Slovensku i v celom Uhorsku. Študoval na univerzite vo Viedni a v Taliansku. Vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (1624). Na univerzite vo Viedni a v Štajerskom Hradci vyučoval biblické jazyky, bol rektorom kolégia v Rábe (1643), rektorom kolégia a riaditeľom školy v Trenčíne (1649 – 1652), prefektom kňazského seminára vo Viedni, prefektom šľachtického konviktu v Trnave, rektorom kolégia v Užhorode, správcom arcibiskupskej záhrady v Bratislave, predstaveným rehoľného domu v Trenčíne (od 1666). Je autorom viacerých poľnohospodársko-náučných prác. Mimoriadne zaslúžil o rozvoj záhradníctva a parkovníctva a zapísal sa zlatými písmenami do histórie stredoeurópskych záhrad. Vrcholné renesančné vzdelanie, ktoré nadobudol v Taliansku, mu umožňovalo uplatniť v záhrade svoje poznatky. Jeho rozsiahle dielo Pozsoni kert (Bratislavská záhrada, Trnava-Viedeň 1664 – 1667), ktoré vyšlo v Trnave a bolo preložené aj do slovenčiny, popisuje kompozíciu záhrady, jej zákutia a dominanty, malo zachovať pamiatku najslávnejšej botanickej záhrady v Uhorsku, ktorú vybudoval jeho brat, ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai. Bola to prvá vedecká práca venovaná záhradníctvu. Viackrát vydal Calendarium oeconomicum perpetuum (Večný hospodársky kalendár, Bratislava 1662 – 1753), ktorý má ráz poľnohospodársko-náučného diela, s opisom poľnohospodárskych prác v jednotlivých mesiacoch roka. Kombináciou oboch diel vznikol roku 1672 redukovaný slovenský preklad, ktorý zostal len v rukopise.

 

Zdroje:

  • BLAHOVÁ-MARTIŠOVÁ, Elena: Pripomíname si v júni (2016). In: Opera Slovakia [online]. Uverejnené: 2. 6. 2016. [Citované 3. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Fedor Thurzo. In: Wikipédia [online]. [Citované 3. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Fedor Thurzo: Osobnosti. In: Turisticko-informačný portál regiónu Orava [online]. [Citované 3. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Gustáv Maršall-Petrovský. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované 14. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • HOLUB, Peter: Fedor Thurzo. In: ZŠ Janka Alexyho Zvolen [online]. [Citované 3. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • HRÚZ, Pavel. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001, s. 165, 166.
  • HRÚZ, Pavel. In: MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. 1. vyd. [v Kaligrame]. 656 s. Kaligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005, s. 222 – 224.
  • Hušek, Karol. In: Malá encyklopédia Slovenska. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV a Veda – vydavateľstvo SAV 1987, s. 185.
  • Ivan Štubňa. In: Nedbalka [online]. [Citované 3. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ján Lipai, SJ. In: Dominikánska knižnica [online]. [Citované 3. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Kalendárium regionálnych osobností okresov Pezinok, Malacky a Senec 2016. [Zostavila: Daniela Sedláčková. Zodpovedná red.: Mgr. Daniela Tóthová.] Pezinok: Malokarpatská knižnica v Pezinku. Ročník: 11. Rok: 2016. ISSN: 1338-9351. 2016. Vydané v elektronickej podobe. In: Knižnica Pezinok [online]. [Citované 10. 5. 2016]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Kalendár výročí a katalóg kultúrno-spoločenských podujatí. [zostavil Michal Ábelovský] In: Novohradské osvetové stredisko Lučenec [online]. [Citované 3. 2. 2016]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Kalendár výročí osobností a udalostí okresov Bánovce nad Bebravou, Myjava, Nové Mesto nad Váhom a Trenčín v roku 2016. [Zostavila: Mgr. Petra Dombaiová]. Trenčín:: Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne v decembri 2015. ISBN 978-80-85135-53-4. In: VKMR [online]. [Citované 3. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Kalendár výročí regionálnych osobností a udalostí v roku 2016 (okresy Považská Bystrica, Púchov a Ilava). [Zostavila: Alena Zelenáková]. Považská Bystrica: Považská knižnica Považská Bystrica v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja 2015, ISBN 978-80-972143-1-9. In: PK PB [online]. [Citované 3. 6. 2016]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Kalendár výročí regionálnych osobností Turca na rok 2011. [Zostavila Taťana Sivová]. In: Martin: Turčianska knižnica v Martine. [online]. 167 s. ISBN 978-80-970783-0-0. [Citované 10. 5. 2016]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Kalendárium 2016: JÚN 2016 [online]. In: Národné osvetové centrum. [Citované 31. 1. 2016]. Dostupné na internete: < http://narodnaosveta.sk/kalendaria/2016/jun>.
  • Karol Hušek. In: Wikipédia [online]. [Citované 3. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.ň
  • Karol Vlach: Pripomíname si v júni (2016). In: Opera Slovakia [online]. Uverejnené: 2. 6. 2016. [Citované 3. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Konštantín Kővári (Kačmarik) (1882 – 1916). In: Aukčná spoločnosť Darte: aukcie umenia a starožitností [online]. [Citované 14. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Konštantín Kővári-Kačmarik. In: Wikipédia: Slobodná encyklopédia [online]. [Citované 21. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • KOPČOVÁ, Jana: Okultizmus a iné prózy – Pavel Hrúz – Knižný portrét Pavla Hrúza. In: Knižná revue 24/2008. [online]. [Citované 3. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Kővári-Kačmarik Konštantín (1882 – 1916). In: Art@Invest: Aukcie výtvarného umenia. [online]. [Citované 14. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • MARŠALL-PETROVSKÝ, Gustáv. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 301.
  • MARŠALL-PETROVSKÝ, Gustáv. In: MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. 1. vyd. [v Kaligrame]. Kaligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. ISBN 80-7149-801-7, s. 354 – 365.
  • Miroslav Vojtek, FIAP. In: static.itnews.sk [online]. [Citované 3. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Pavel Hrúz. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia  [online]. [Citované 11. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • PAULÍNY-TÓTH, Viliam. In: MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. 1. vyd. [v Kaligrame]. 656 s. Kaligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005, s. 433 – 434.
  • REZNÍK, Jaroslav – MOLITOR, Jozef: Pavol Hrúz In: Slovenský literárny kalendár 1994, máj/jún, 23. týždeň. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1993.
  • Viliam Paulíny-Tóth. In: Malá encyklopédia Slovenska. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV a Veda – vydavateľstvo SAV 1987, s. 377.